Nové pravidlá by mali zlepšiť ochranu pracovníkov vysielaných do iných členských štátov EÚ a zaistiť spravodlivú konkurenciu medzi podnikmi bez výhod na úkor pracovníkov
Autor TASR
Štrasburg 25. októbra (TASR) - Európsky parlament (EP) chce čo najskôr začať trilaterálne rokovania s členskými štátmi EÚ (Rada) o revízii smernice o vysielaných pracovníkoch, ktorá platí od roku 1996. Uviedli parlamentné spoluspravodajkyne k tejto smernici počas utorňajšieho pracovného semináru s európskymi novinármi v Štrasburgu.
Holandská poslankyňa z tábora Európskej ľudovej strany (EPP) Agnes Jongeriusová a francúzska poslankyňa z tábora socialistov a demokratov (S&D) Elisabeth Marinová-Chartierová pripomenuli, že europarlament vyše poldruha roka intenzívne pracoval na príprave pozície tejto inštitúcie k revízii smernice, ktorá má vyše 20 rokov a už nezodpovedá vývoju na jednotnom európskom trhu s voľným pohybom služieb a pracovníkov a vznikom tzv. sociálneho dumpingu.
Nové pravidlá by mali zlepšiť ochranu pracovníkov vysielaných do iných členských štátov EÚ a zaistiť spravodlivú konkurenciu medzi podnikmi bez výhod na úkor pracovníkov. Jongeriusová a Marinová-Chartierová upozornili, že neférová konkurencia neznamená len v rovine firmy zo západnej a východnej Európy ale aj konkurencia západ-západ, čiže keď západoeurópske firmy využívajú právne medzery v nových členských štátoch z hľadiska znižovania nákladov na úkor práv a sociálnych výhod zamestnancov.
Výbor EP pre zamestnanosť a sociálne veci (EMPL) minulý týždeň (16.10) 80-percentnou podporou svojich členov schválil negociačný mandát, v rámci ktorého vyjednávači tejto inštitúcie budú trvať na princípe "rovnaká pláca za rovnakú plácu na rovnakom mieste".
Obe poslankyne novinárom pripomenuli, že existuje nesúlad medzi návrhom EP a dohodou, ktorú v pondelok v noci kvalifikovanou väčšinou prijali ministri práce EÚ na zasadnutí v Luxemburgu. Podľa kompromisného návrhu Rady ministrov by pracovník nemal byť vyslaný do zahraničia na dlhšie ako 12 mesiacov, ako to požadovali Francúzsko a Nemecko, výnimočne na 18 mesiacov, ak o to požiada zamestnávateľ. Europarlament v tomto podporuje návrh Európskej komisie, ktorá navrhla limit 24 mesiacov.
Podľa názoru poslankýň ide už o tretí pokus o revíziu smernice, ktorá by mala zodpovedať potrebám občanov, lebo je nemožné budovať jednotný trh bez "sociálnej Európy". Spresnili, že ide o "základné hodnoty" Európy, v ktorej nesmie vzniknúť prvá a druhá kategória zamestnancov, ani v rezorte dopravy (odvetvia cestnej nákladnej dopravy čaká na samostatný zákon EÚ) a kolegovia v práci bez ohľadu na ich štátnu príslušnosť musia zostať kolegami a nie súťažiacimi stranami. Všetci musia mať rovnaké pracovné podmienky a nesmú byť vystavení platovému dumpingu a menším výhodám, čo znamená, že firmy musia zabezpečiť väčšiu transparentnosť ohľadom vytvárania podmienok pre zahraničných pracovníkov.
Na otázku TASR ako sa k týmto návrhom stavia podnikateľská sféra v EÚ, Jongeriusová priznala, že zamestnávateľské združenia neboli veľmi nápomocné pri revízii smernice a zvolili skôr vyčkávaciu taktiku. Zmeny však žiadal stavebnícky priemysel a Marinová-Chartierová uviedla, že dobrá spolupráca bola so združeniami malých zamestnávateľov, všeobecne však platí že EP mal "veľa, veľa vysvetľovania" so zamestnávateľmi, prečo je revízia smernice potrebná. Rovnako veľa presvedčovania bolo aj s 11 členskými štátmi EÚ, ktoré pôvodne tomuto návrhu eurokomisie vystavili "žltú kartu".
"To, čo robíme je víťazstvo pre zamestnancov a aj pre podniky, ktoré chcú hrať podľa pravidiel a v duchu férovej súťaže," skonštatovala Jongeriusová.
Obe poslankyne vyjadrili nádej, že sa trialóg, medziinštitucionálne rokovania, začne čo najskôr, ešte počas estónskeho predsedníctva v Rade EÚ, je však viac ako pravdepodobné, že sa rokovania o finálnej podobe novej smernice o vysielaných pracovníkoch preklenú do budúceho roka a bude v nich pokračovať Bulharsko, ktoré prevezme rotačné predsedníctvo Únie.
"Chceme čo najskôr začať rokovať a nestrácať zbytočne čas," zhodli sa spoluspravodajkyne pre túto smernicu.
Správa EP upozornila, že najviac pracovníkov vysielajú do iných štátov EÚ Poľsko, Nemecko a Francúzsko a najviac takýchto pracovníkov hostí Nemecko, Francúzsko a Belgicko.
Holandská poslankyňa z tábora Európskej ľudovej strany (EPP) Agnes Jongeriusová a francúzska poslankyňa z tábora socialistov a demokratov (S&D) Elisabeth Marinová-Chartierová pripomenuli, že europarlament vyše poldruha roka intenzívne pracoval na príprave pozície tejto inštitúcie k revízii smernice, ktorá má vyše 20 rokov a už nezodpovedá vývoju na jednotnom európskom trhu s voľným pohybom služieb a pracovníkov a vznikom tzv. sociálneho dumpingu.
Nové pravidlá by mali zlepšiť ochranu pracovníkov vysielaných do iných členských štátov EÚ a zaistiť spravodlivú konkurenciu medzi podnikmi bez výhod na úkor pracovníkov. Jongeriusová a Marinová-Chartierová upozornili, že neférová konkurencia neznamená len v rovine firmy zo západnej a východnej Európy ale aj konkurencia západ-západ, čiže keď západoeurópske firmy využívajú právne medzery v nových členských štátoch z hľadiska znižovania nákladov na úkor práv a sociálnych výhod zamestnancov.
Výbor EP pre zamestnanosť a sociálne veci (EMPL) minulý týždeň (16.10) 80-percentnou podporou svojich členov schválil negociačný mandát, v rámci ktorého vyjednávači tejto inštitúcie budú trvať na princípe "rovnaká pláca za rovnakú plácu na rovnakom mieste".
Obe poslankyne novinárom pripomenuli, že existuje nesúlad medzi návrhom EP a dohodou, ktorú v pondelok v noci kvalifikovanou väčšinou prijali ministri práce EÚ na zasadnutí v Luxemburgu. Podľa kompromisného návrhu Rady ministrov by pracovník nemal byť vyslaný do zahraničia na dlhšie ako 12 mesiacov, ako to požadovali Francúzsko a Nemecko, výnimočne na 18 mesiacov, ak o to požiada zamestnávateľ. Europarlament v tomto podporuje návrh Európskej komisie, ktorá navrhla limit 24 mesiacov.
Podľa názoru poslankýň ide už o tretí pokus o revíziu smernice, ktorá by mala zodpovedať potrebám občanov, lebo je nemožné budovať jednotný trh bez "sociálnej Európy". Spresnili, že ide o "základné hodnoty" Európy, v ktorej nesmie vzniknúť prvá a druhá kategória zamestnancov, ani v rezorte dopravy (odvetvia cestnej nákladnej dopravy čaká na samostatný zákon EÚ) a kolegovia v práci bez ohľadu na ich štátnu príslušnosť musia zostať kolegami a nie súťažiacimi stranami. Všetci musia mať rovnaké pracovné podmienky a nesmú byť vystavení platovému dumpingu a menším výhodám, čo znamená, že firmy musia zabezpečiť väčšiu transparentnosť ohľadom vytvárania podmienok pre zahraničných pracovníkov.
Na otázku TASR ako sa k týmto návrhom stavia podnikateľská sféra v EÚ, Jongeriusová priznala, že zamestnávateľské združenia neboli veľmi nápomocné pri revízii smernice a zvolili skôr vyčkávaciu taktiku. Zmeny však žiadal stavebnícky priemysel a Marinová-Chartierová uviedla, že dobrá spolupráca bola so združeniami malých zamestnávateľov, všeobecne však platí že EP mal "veľa, veľa vysvetľovania" so zamestnávateľmi, prečo je revízia smernice potrebná. Rovnako veľa presvedčovania bolo aj s 11 členskými štátmi EÚ, ktoré pôvodne tomuto návrhu eurokomisie vystavili "žltú kartu".
"To, čo robíme je víťazstvo pre zamestnancov a aj pre podniky, ktoré chcú hrať podľa pravidiel a v duchu férovej súťaže," skonštatovala Jongeriusová.
Obe poslankyne vyjadrili nádej, že sa trialóg, medziinštitucionálne rokovania, začne čo najskôr, ešte počas estónskeho predsedníctva v Rade EÚ, je však viac ako pravdepodobné, že sa rokovania o finálnej podobe novej smernice o vysielaných pracovníkoch preklenú do budúceho roka a bude v nich pokračovať Bulharsko, ktoré prevezme rotačné predsedníctvo Únie.
"Chceme čo najskôr začať rokovať a nestrácať zbytočne čas," zhodli sa spoluspravodajkyne pre túto smernicu.
Správa EP upozornila, že najviac pracovníkov vysielajú do iných štátov EÚ Poľsko, Nemecko a Francúzsko a najviac takýchto pracovníkov hostí Nemecko, Francúzsko a Belgicko.