Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Rada ministrov by mala o tomto legislatívnom návrhu hlasovať na budúci týždeň (16 -17. 12).
Autor TASR
Brusel/Štrasburg 10. decembra (TASR) - Európsky parlament (EP) dnes schválil plány na zmrazenie aukcií časti nadbytočných povolení na emisie CO2. Ide o takzvaný 'backloading,' ktorého cieľom je zvýšiť cenu emisií a primäť firmy k investíciám do nízkouhlíkových inovácií.
Toto opatrenie by malo obnoviť motivačný účinok systému obchodovania s emisnými kvótami (ETS) vytvoreného za účelom zníženia emisií skleníkových plynov.
Správa nemeckého socialistického poslanca, spravodajcu tohto návrhu, Matthiasa Grooteho bola schválená pomerom hlasov 385 (za): 284 (proti): 24 (zdržalo sa hlasovania).
Groote pripomenul, že cieľom ETS nie je poškodiť európsky priemysel, ale naopak, prostredníctvom spoplatnenia emisií uhlíka vedie k odmeňovaniu inovácií a efektívnosti.
"Musíme však vyslať zreteľný signál o cene. Diskusie počas klimatickej konferencie vo Varšave minulý mesiac poukázali, že systémy obchodovania s uhlíkom sa dostali do zlomového bodu. Je preto dôležité umožniť systému ETS dozrieť," dodal Groote.
Parlamentný pozmeňovací návrh, súhlas s ktorým už vyjadrili aj členské štáty EÚ, umožní Európskej komisii vo výnimočných prípadoch upraviť harmonogram aukcií kvót za predpokladu, že hodnotenie dopadov pre dané priemyselné odvetvia nepreukáže významné riziko presídlenia spoločností za hranice EÚ.
Komisia bude môcť do roku 2020 podniknúť nanajvýš jednu takúto úpravu na maximálny počet 900 miliónov kvót.
V roku 2005 vytvorený systém obchodovania s emisnými kvótami (ETS) stanovuje celkový emisný strop EÚ, ktorý sa v dlhodobom horizonte postupne znižuje. Do roku 2020 by množstvo emisií vyprodukovaných odvetviami, na ktoré sa vzťahuje systém ETS, malo v porovnaní s rokom 2005 klesnúť o 21 percent.
Pod týmto stropom spoločnosti dostávajú alebo nakupujú emisné povolenia, ktoré dražia členské štáty. Jedno povolenie zodpovedá jednej tone emisií CO2. Spoločnosti môžu predávať nevyužité povolenia. Znížením ponuky povolení sa zvýši ich hodnota, čo by malo motivovať spoločnosti k investíciám do znižovania emisií, čím zároveň prispejú k boju proti klimatickým zmenám.
Rada ministrov by mala o tomto legislatívnom návrhu hlasovať na budúci týždeň (16 -17. 12).
Toto opatrenie by malo obnoviť motivačný účinok systému obchodovania s emisnými kvótami (ETS) vytvoreného za účelom zníženia emisií skleníkových plynov.
Správa nemeckého socialistického poslanca, spravodajcu tohto návrhu, Matthiasa Grooteho bola schválená pomerom hlasov 385 (za): 284 (proti): 24 (zdržalo sa hlasovania).
Groote pripomenul, že cieľom ETS nie je poškodiť európsky priemysel, ale naopak, prostredníctvom spoplatnenia emisií uhlíka vedie k odmeňovaniu inovácií a efektívnosti.
"Musíme však vyslať zreteľný signál o cene. Diskusie počas klimatickej konferencie vo Varšave minulý mesiac poukázali, že systémy obchodovania s uhlíkom sa dostali do zlomového bodu. Je preto dôležité umožniť systému ETS dozrieť," dodal Groote.
Parlamentný pozmeňovací návrh, súhlas s ktorým už vyjadrili aj členské štáty EÚ, umožní Európskej komisii vo výnimočných prípadoch upraviť harmonogram aukcií kvót za predpokladu, že hodnotenie dopadov pre dané priemyselné odvetvia nepreukáže významné riziko presídlenia spoločností za hranice EÚ.
Komisia bude môcť do roku 2020 podniknúť nanajvýš jednu takúto úpravu na maximálny počet 900 miliónov kvót.
V roku 2005 vytvorený systém obchodovania s emisnými kvótami (ETS) stanovuje celkový emisný strop EÚ, ktorý sa v dlhodobom horizonte postupne znižuje. Do roku 2020 by množstvo emisií vyprodukovaných odvetviami, na ktoré sa vzťahuje systém ETS, malo v porovnaní s rokom 2005 klesnúť o 21 percent.
Pod týmto stropom spoločnosti dostávajú alebo nakupujú emisné povolenia, ktoré dražia členské štáty. Jedno povolenie zodpovedá jednej tone emisií CO2. Spoločnosti môžu predávať nevyužité povolenia. Znížením ponuky povolení sa zvýši ich hodnota, čo by malo motivovať spoločnosti k investíciám do znižovania emisií, čím zároveň prispejú k boju proti klimatickým zmenám.
Rada ministrov by mala o tomto legislatívnom návrhu hlasovať na budúci týždeň (16 -17. 12).
