Prvá európska občianska iniciatíva vyzbierala 1.884.790 podpisov.
Autor TASR
Štrasburg 8. septembra (TASR) - Poslanci Európskeho parlamentu (EP) sa v dnes prijatom nelegislatívnom uznesení zhodli na tom, že reakcia Európskej komisie (EK) na prvú európsku občiansku iniciatívu s názvom Právo na vodu (Right2Water) je málo ambiciózna a nereaguje na konkrétne požiadavky jej organizátorov.
Inštitút občianskej iniciatívy umožňuje občanom krajín EÚ požiadať Európsku komisiu o predloženie legislatívnych návrhov v oblastiach, ktoré spadajú do kompetencie EÚ, za predpokladu, že pod iniciatívu sa podpíše aspoň milión signatárov z minimálne štvrtiny členských štátov únie (sedem krajín).
Spravodajkyňa tohto nelegislatívneho uznesenia, ľavicová írska europoslankyňa Lynn Boylanová upozornila, že občianska iniciatíva Právo na vodu bola prvým úspešným príkladom tohto demokratického mechanizmu.
"Vlastníctvo a správa vodohospodárskych služieb jednoznačne patria medzi kľúčové záujmy občanov, ktoré nemôžu byť ignorované," uviedla Boylanová.
Jej správa schválili europoslanci pomerom hlasov 363 (za): 96 (proti): 261 (zdržalo sa hlasovania).
Boylanová konštatovala, že je poľutovaniahodné, že exekutíva EÚ nepredložila legislatívny návrh, ktorý by zadefinoval vodu ako ľudské právo a stanovil zákonné požiadavky pre celú Európsku úniu. Verejné statky by nemali byť predmetom ziskov, odkázala poslankyňa do Bruselu.
Europoslanci všeobecne vyjadrili poľutovanie nad tým, že oznámeniu EK, ktoré je odpoveďou na iniciatívu Právo na vodu a na následné verejné vypočutie na pôde europarlamentu vo februári 2014, chýba "akákoľvek skutočná ambicióznosť". Komisia podľa nich nesplnila konkrétne požiadavky tejto iniciatívy európskych občanov a obmedzila sa iba na opakovanie existujúcich záväzkov.
"Ak komisia zanedbá úspešné a významne podporované európske iniciatívy občanov, EÚ ako taká stratí dôveryhodnosť v očiach občanov," uvádza sa v uznesení.
Poslanci preto vyzvali EK, aby predložila legislatívne návrhy a v prípade potreby navrhla revíziu rámcovej smernice o vode, v ktorých by sa uznalo "ľudské právo na vodu a všeobecný prístup k nej".
Parlament tiež poukázal na povinnosť členských štátov zabezpečiť prístup k vode pre všetkých, a to bez ohľadu na poskytovateľov vodohospodárskych služieb, zdôrazňujúc pritom, že títo poskytovatelia musia zabezpečiť prístup k bezpečnej pitnej vode a kvalitnejšiu sanitáciu.
EP v uznesení tiež zdôraznil, že výroba, distribúcia a čistenie vody a sanitačné služby musia byť naďalej vylúčené z pôsobnosti smernice o koncesiách, a to aj po akejkoľvek budúcej revízii smernice. Z dôvodu osobitného charakteru vodohospodárskych a sanitačných služieb, akými sú výroba, distribúcia a čistenie vody, je podľa poslancov nevyhnutné, aby sa tieto služby vylúčili zo všetkých obchodných dohôd, o ktorých EÚ rokuje alebo o ktorých uvažuje.
Prvá európska občianska iniciatíva vyzbierala 1.884.790 podpisov. Jej iniciátori vyzývali EK, aby zadefinovala prístup k vode a sanitácii ako základné ľudské právo a poskytla právne záruky, že vodohospodárske služby nebudú v EÚ liberalizované. Poslanci EP sa stotožnili s názorom, že prístup k vode je základné ľudské právo, časť z nich však zároveň pripomenula, že stanovenie pravidiel poskytovania pitnej vody je v kompetencii členských štátov.
Inštitút občianskej iniciatívy umožňuje občanom krajín EÚ požiadať Európsku komisiu o predloženie legislatívnych návrhov v oblastiach, ktoré spadajú do kompetencie EÚ, za predpokladu, že pod iniciatívu sa podpíše aspoň milión signatárov z minimálne štvrtiny členských štátov únie (sedem krajín).
Spravodajkyňa tohto nelegislatívneho uznesenia, ľavicová írska europoslankyňa Lynn Boylanová upozornila, že občianska iniciatíva Právo na vodu bola prvým úspešným príkladom tohto demokratického mechanizmu.
"Vlastníctvo a správa vodohospodárskych služieb jednoznačne patria medzi kľúčové záujmy občanov, ktoré nemôžu byť ignorované," uviedla Boylanová.
Jej správa schválili europoslanci pomerom hlasov 363 (za): 96 (proti): 261 (zdržalo sa hlasovania).
Boylanová konštatovala, že je poľutovaniahodné, že exekutíva EÚ nepredložila legislatívny návrh, ktorý by zadefinoval vodu ako ľudské právo a stanovil zákonné požiadavky pre celú Európsku úniu. Verejné statky by nemali byť predmetom ziskov, odkázala poslankyňa do Bruselu.
Europoslanci všeobecne vyjadrili poľutovanie nad tým, že oznámeniu EK, ktoré je odpoveďou na iniciatívu Právo na vodu a na následné verejné vypočutie na pôde europarlamentu vo februári 2014, chýba "akákoľvek skutočná ambicióznosť". Komisia podľa nich nesplnila konkrétne požiadavky tejto iniciatívy európskych občanov a obmedzila sa iba na opakovanie existujúcich záväzkov.
"Ak komisia zanedbá úspešné a významne podporované európske iniciatívy občanov, EÚ ako taká stratí dôveryhodnosť v očiach občanov," uvádza sa v uznesení.
Poslanci preto vyzvali EK, aby predložila legislatívne návrhy a v prípade potreby navrhla revíziu rámcovej smernice o vode, v ktorých by sa uznalo "ľudské právo na vodu a všeobecný prístup k nej".
Parlament tiež poukázal na povinnosť členských štátov zabezpečiť prístup k vode pre všetkých, a to bez ohľadu na poskytovateľov vodohospodárskych služieb, zdôrazňujúc pritom, že títo poskytovatelia musia zabezpečiť prístup k bezpečnej pitnej vode a kvalitnejšiu sanitáciu.
EP v uznesení tiež zdôraznil, že výroba, distribúcia a čistenie vody a sanitačné služby musia byť naďalej vylúčené z pôsobnosti smernice o koncesiách, a to aj po akejkoľvek budúcej revízii smernice. Z dôvodu osobitného charakteru vodohospodárskych a sanitačných služieb, akými sú výroba, distribúcia a čistenie vody, je podľa poslancov nevyhnutné, aby sa tieto služby vylúčili zo všetkých obchodných dohôd, o ktorých EÚ rokuje alebo o ktorých uvažuje.
Prvá európska občianska iniciatíva vyzbierala 1.884.790 podpisov. Jej iniciátori vyzývali EK, aby zadefinovala prístup k vode a sanitácii ako základné ľudské právo a poskytla právne záruky, že vodohospodárske služby nebudú v EÚ liberalizované. Poslanci EP sa stotožnili s názorom, že prístup k vode je základné ľudské právo, časť z nich však zároveň pripomenula, že stanovenie pravidiel poskytovania pitnej vody je v kompetencii členských štátov.