Brusel/Štrasburg 13. júla (TASR) — Európsky parlament (EP) vo štvrtok v Štrasburgu schválil správu požadujúcu účinné systémy monitorovania a dohľadu s cieľom odhaliť zahraničné zasahovanie do fungovania tejto inštitúcie. Informuje o tom spravodajca TASR na základe tlačovej správy EP.

Europoslanci vo svojich odporúčaniach na reformu pravidiel EP týkajúcich sa transparentnosti, integrity, vyvodzovania zodpovednosti a boja proti korupcii zdôraznili, že pokusy zasahovať do demokracie sú "rozšíreným javom, proti ktorému je potrebné čo najdôraznejšie bojovať".

Opäť vyjadrili hlboké znepokojenie z obvinení, že traja aktívni a jeden bývalý poslanec EP a asistent poslanca sú zapletení do korupčného škandálu Katargate, prania špinavých peňazí a účasti v zločineckej organizácii a vyzvali na prijatie opatrení, ktoré by posilnili inštitúcie EÚ v prípade, že sa stanú terčom pokusov o zasahovanie zo zahraničia.

Poslanci s poukázaním na "mnohé medzery v pravidlách EP týkajúcich sa integrity a transparentnosti" žiadajú, aby sa 14-bodový návrh predsedníčky Roberty Metsolovej na reformu pravidiel EP čo najskôr zaviedol do praxe.

Za správu, ktorá požaduje urýchlenú revíziu kódexu správania poslancov vrátane účinných sankcií, hlasovalo 441 zákonodarcov, 70 bolo proti a 71 sa zdržalo hlasovania. Kódex by mal účinnejšie chrániť oznamovateľov a sprísniť pravidlá týkajúce sa konfliktu záujmov, majetkových priznaní a zverejňovania vedľajších príjmov, ako aj zakázať platenú vedľajšiu činnosť tým, na ktorých sa vzťahuje register transparentnosti.

Europoslanci poukázali na to, že krajiny ako Katar, Maroko, Čína, Rusko, Spojené arabské emiráty, Srbsko či Turecko, výrazne investujú do lobistického úsilia v Bruseli. Zdôraznili, že zahraničné zasahovanie nesmie zostať bez následkov a vyzvali na pozastavenie všetkých legislatívnych a nelegislatívnych návrhov týkajúcich sa spolupráce so štátnymi orgánmi krajín, ktoré sa pokúšajú o zasahovanie, ako aj na pozastavenie všetkých finančných prostriedkov EÚ pre orgány takýchto krajín. Bojkot financovania by sa nemal týkať organizácií občianskej spoločnosti, nezávislých médií a humanitárnej pomoci.

Podľa zákonodarcov treba rozšíriť rozsah pôsobnosti a monitorovanie registra transparentnosti, pričom každý poslanec by mal byť povinný oznámiť svoje plánované schôdzky so zástupcami záujmových skupín vrátane stretnutí s diplomatickými zástupcami z krajín mimo EÚ.

Nový orgán EÚ by mal dohliadať na to, aby bývalí poslanci dodržiavali šesťmesačné obdobie, počas ktorého sa musia vyhýbať akýmkoľvek konfliktom záujmov. V prípade lobovania v mene rizikových krajín by sa mal príslušným poslancom odňať prístup do budov EP.

(spravodajca TASR Jaromír Novak)