Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Smernica, ktorú poslanci schválili pomerom hlasov 591 (za): 29 (proti): 33 (zdržalo sa hlasovania), zavádza historicky prvé minimálne štandardy ochrany oznamovateľov na úrovni EÚ.
Autor TASR
Brusel/Štrasburg 16. apríla (TASR) - Európsky parlament (EP) v utorok zadefinoval úniové štandardy ochrany osôb, ktoré sa pri výkone povolania dozvedia o nezákonných aktivitách alebo aktivitách poškodzujúcich verejný záujem a rozhodnú sa ich oznámiť. EP o tom informoval na svojej internetovej stránke.
Smernica, ktorú poslanci schválili pomerom hlasov 591 (za): 29 (proti): 33 (zdržalo sa hlasovania), zavádza historicky prvé minimálne štandardy ochrany oznamovateľov na úrovni EÚ. Do pôsobnosti nových pravidiel patrí oznamovanie porušenia predpisov EÚ napríklad v oblasti verejného obstarávania, finančných služieb, prania špinavých peňazí, bezpečnosti výrobkov a dopravy, jadrovej bezpečnosti, verejného zdravia či ochrany spotrebiteľov a údajov.
"Musíme chrániť tých, ktorí bránia záujmy Únie - whistleblowerov," uviedla spravodajkyňa návrhu, francúzska sociálna demokratka Virginie Rozierová. "Oni bránia nás, bránia európsku demokraciu a verejný záujem," podotkla.
Smernica v snahe chrániť zdroje a zachovať dôvernosť informácií umožňuje oznamovateľom využiť pri nahlasovaní interné alebo externé kanály. Oznamovatelia si teda budú môcť vybrať, či nahlásia nezákonnú činnosť alebo aktivitu poškodzujúcu verejný záujem najprv zodpovednej osobe v rámci spoločnosti či organizácie, ktorej sa informácie týkajú, alebo budú okamžite informovať príslušný vnútroštátny orgán či inštitúciu alebo agentúru EÚ.
Oznamovateľom v súčasnosti poskytuje komplexnú právnu ochranu iba desať členských štátov EÚ - okrem Slovenska je to aj Francúzsko, Holandsko, Írsko, Litva, Maďarsko, Malta, Spojené kráľovstvo, Švédsko a Taliansko. V ostatných krajinách Únie sa na oznamovateľov vzťahuje iba čiastočná ochrana, prípadne sú chránení iba v konkrétnych sektoroch alebo sú chránené iba isté skupiny zamestnancov.
V štúdii pre Európsku komisiu z roku 2017 bol odhad straty možných výhod v dôsledku chýbajúcej ochrany oznamovateľov vyčíslený na 5,8 až 9,6 miliardy eur ročne v celej EÚ, a to len v rámci sektora verejného obstarávania.
Znenie smernice schválené europoslancami, na ktorom sa vyjednávači Európskeho parlamentu vopred dohodli so zástupcami Rady EÚ, musia ešte formálne odobriť aj ministri členských štátov. Smernica by mala nadobudnúť účinnosť do dvoch rokov od svojho schválenia.
Smernica, ktorú poslanci schválili pomerom hlasov 591 (za): 29 (proti): 33 (zdržalo sa hlasovania), zavádza historicky prvé minimálne štandardy ochrany oznamovateľov na úrovni EÚ. Do pôsobnosti nových pravidiel patrí oznamovanie porušenia predpisov EÚ napríklad v oblasti verejného obstarávania, finančných služieb, prania špinavých peňazí, bezpečnosti výrobkov a dopravy, jadrovej bezpečnosti, verejného zdravia či ochrany spotrebiteľov a údajov.
"Musíme chrániť tých, ktorí bránia záujmy Únie - whistleblowerov," uviedla spravodajkyňa návrhu, francúzska sociálna demokratka Virginie Rozierová. "Oni bránia nás, bránia európsku demokraciu a verejný záujem," podotkla.
Smernica v snahe chrániť zdroje a zachovať dôvernosť informácií umožňuje oznamovateľom využiť pri nahlasovaní interné alebo externé kanály. Oznamovatelia si teda budú môcť vybrať, či nahlásia nezákonnú činnosť alebo aktivitu poškodzujúcu verejný záujem najprv zodpovednej osobe v rámci spoločnosti či organizácie, ktorej sa informácie týkajú, alebo budú okamžite informovať príslušný vnútroštátny orgán či inštitúciu alebo agentúru EÚ.
Oznamovateľom v súčasnosti poskytuje komplexnú právnu ochranu iba desať členských štátov EÚ - okrem Slovenska je to aj Francúzsko, Holandsko, Írsko, Litva, Maďarsko, Malta, Spojené kráľovstvo, Švédsko a Taliansko. V ostatných krajinách Únie sa na oznamovateľov vzťahuje iba čiastočná ochrana, prípadne sú chránení iba v konkrétnych sektoroch alebo sú chránené iba isté skupiny zamestnancov.
V štúdii pre Európsku komisiu z roku 2017 bol odhad straty možných výhod v dôsledku chýbajúcej ochrany oznamovateľov vyčíslený na 5,8 až 9,6 miliardy eur ročne v celej EÚ, a to len v rámci sektora verejného obstarávania.
Znenie smernice schválené europoslancami, na ktorom sa vyjednávači Európskeho parlamentu vopred dohodli so zástupcami Rady EÚ, musia ešte formálne odobriť aj ministri členských štátov. Smernica by mala nadobudnúť účinnosť do dvoch rokov od svojho schválenia.
