Brusel/Štrasburg 7. októbra (TASR) - Európsky parlament (EP) vo štvrtok prijal uznesenie k situácii v Bielorusku. K výzve na prísnejšie sankcie voči bieloruskému prezidentovi Alexandrovi Lukašenkovi či jeho predvolanie na medzinárodný súd po násilnom potlačení protestov po vlaňajších prezidentských voľbách sa pridali viacerí slovenskí europoslanci.

Vladimír Bilčík (SPOLU) z frakcie ľudovcov (EPP) skonštatoval, že po vyše roku od zmanipulovaných prezidentských volieb a začiatku masových protestov sa situácia ľudí v Bielorusku nezlepšila. "Vládny režim stále zadržiava politických väzňov a od leta bieloruské orgány pod vedením Lukašenka nasmerovali značný počet migrantov k poľským, litovským a lotyšským hraniciam, aby sa pomstili za uvalené sankcie. EÚ musí zasiahnutým členským krajinám pomáhať a diktátorovi neustupovať," uviedol a dodal, že Únia by mala so sankciami pritvrdiť a zacieliť ich na zdroje, z ktorých ťažia Lukašenko a jeho ľudia.

Róbert Hajšel (Smer-SD) zo skupiny socialistov (S&D) priznal, že začína pochybovať o zmysle takýchto diskusií a prijímania rezolúcií o situáciu v Bielorusku prakticky na každej druhej plenárnej schôdzi EP, keďže výzvy europoslancov nemajú žiadny dosah na konanie Lukašenka a neprinútili ho prijať zásadné demokratické zmeny, ktoré by viedli k väčšej politickej pluralite a slobode prejavu.

"Každá takáto diskusia je manifestáciou podpory, ktorú iste vo svojom zápase potrebuje bieloruská opozícia. Veľký vplyv zatiaľ nemajú ani sankcie prijaté voči Lukašenkovmu režimu na úrovni EÚ a jedinou odpoveďou bolo nasmerovanie stoviek migrantov bieloruskými orgánmi k hraniciam EÚ. Preto som presvedčený, že sa treba zamyslieť nad inou stratégiou, ktorá by bola účinnejšia a ktorá by poviedla k želanej demokratizácii tamojšieho režimu," opísal situáciu.

Michal Šimečka (PS) z liberálnej frakcie Obnovme Európu pripomenul, že Lukašenkov režim začiatkom októbra začal vyšetrovať ďalších 5000 ľudí za účasť na protestoch, čo je trikrát viac, ako je stíhaných za korupciu.

"Výsmech vlastným občanom bojujúcim za slobodu a demokraciu pokračuje, rovnako ako krvavé násilie páchané na nespravodlivo väznených demonštrantoch. A ako vidíme na umelo vyvolanej migračnej kríze na hraniciach s Poľskom či nútenom pristátí civilného letu na linke z Atén do Vilniusu, nebezpečný je už aj pre celú Európu. EÚ musí sprísniť a rozšíriť sankcie, aby Lukašenko a jeho podporovatelia čo najviac pocítili, že podobné drastické porušovanie ľudských práv nebudeme tolerovať," odkázal.

Eugen Jurzyca (SaS), zastupujúci v EP konzervatívcov a reformistov (ECR), upozornil, že Lukašenkov režim sa rok od volieb nezmenil k lepšiemu a nie je teda dôvod meniť postoj k sankciám. Tie sú podľa jeho slov správne a dlhodobo pomôžu ľuďom v Bielorusku.

Ivan Štefanec (KDH) - tiež z frakcie EPP - uviedol, že okrem osobných sankcií voči exponentom Lukašenkovho režimu by občanom Bieloruska pomohlo, ak by krajiny EÚ poskytli viac štipendií a grantov pre bieloruských študentov a novinárov.

Jeho stranícka kolegyňa Miriam Lexmann situáciu vníma tak, že europarlament vyslal ďalší signál, že EÚ si nezakrýva oči nad represáliami Lukašenkovho režimu.

"Dnes je v krajine viac ako 715 politických väzňov, pričom počet uväznených rastie a násilie pokračuje. Bielorusko v spolupráci s Ruskom navyše zneužíva migračnú krízu ako hybridnú zbraň voči EÚ, preto je nesmierne dôležité naďalej podporovať členské štáty Únie - Litvu, Lotyšsko a Poľsko -, ktoré jej musia čeliť v prvej línii. V dodržiavaní sankcií uplatnených voči týmto režimom musíme byť jednotní," uviedla.