Bezprostredným podnetom iniciatívy bola prebiehajúca kauza Katargate, v rámci ktorej sú vyšetrovaní viacerí súčasní a bývalí europoslanci a zamestnanci europarlamentu.
Autor TASR
Brusel/Štrasburg 15. decembra (TASR) - Európski zákonodarcovia vo štvrtok vyjadrili obavy z možných konfliktov záujmov spôsobených "vedľajšími prácami" členov EP. Najmä ak niektorí europoslanci pôsobia aj ako manažéri, sú v predstavenstve alebo v poradných zboroch firiem alebo fungujú ako konzultanti bánk, nadnárodných spoločností či verejne obchodovateľných spoločností. Informuje o tom spravodajca TASR.
Bezprostredným podnetom iniciatívy bola prebiehajúca kauza Katargate, v rámci ktorej sú vyšetrovaní viacerí súčasní a bývalí europoslanci a zamestnanci europarlamentu.
Parlament preto podporuje systém podávania majetkových priznaní na začiatku a na konci každého mandátu. Majetkové priznania by mali byť prístupné iba príslušným orgánom a kontrolovali by sa iba v prípade podložených tvrdení o korupcii.
Poslanci sa tiež zaväzujú zabezpečiť úplnú transparentnosť, pokiaľ ide o ich vedľajšie príjmy, a zakázať akékoľvek externé financovanie zamestnancov poslancov EP a politických skupín.
Europarlament sa na úrovni EÚ bude snažiť zaviesť zákaz darov z tretích krajín poslancom EP a politickým stranám. Zároveň vyzval Európsku komisiu, aby na tento účel pripravila legislatívny návrh.
EP chce, aby bol register transparentnosti EÚ povinný a jeho pôsobnosť by sa mala rozšíriť aj na predstaviteľov tretích krajín a na bývalých europoslancov.
Poslanci by chceli zriadiť aj vyšetrovací výbor, ktorý by sa na základe vyšetrovania a súdnych procesov zaoberal prípadmi korupcie a podobných aktivít tretích krajín.
Poslanci sa zamerali aj na parlamentné skupiny priateľstva, ktoré by mali byť riadne regulované a monitorované, ak majú naďalej existovať. Kvestori EP by mali zaviesť do praxe už existujúce pravidlá a vytvoriť prístupný register kontaktov.
Parlament zároveň vyzval eurokomisiu, aby predložila návrh na zriadenie nezávislého etického orgánu, ktorý EP navrhol už v septembri 2021.
V neposlednom rade EP vyzdvihol protikorupčnú úlohu Európskej prokuratúry (EPPO), Europolu, agentúry Eurojust a Úradu EÚ pre boj proti podvodom (OLAF) a vyzval na posilnenie kapacít a spolupráce EPPO a OLAF a na zavedenie spoločných protikorupčných pravidiel pre členov a zamestnancov všetkých orgánov EÚ.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
Bezprostredným podnetom iniciatívy bola prebiehajúca kauza Katargate, v rámci ktorej sú vyšetrovaní viacerí súčasní a bývalí europoslanci a zamestnanci europarlamentu.
Parlament preto podporuje systém podávania majetkových priznaní na začiatku a na konci každého mandátu. Majetkové priznania by mali byť prístupné iba príslušným orgánom a kontrolovali by sa iba v prípade podložených tvrdení o korupcii.
Poslanci sa tiež zaväzujú zabezpečiť úplnú transparentnosť, pokiaľ ide o ich vedľajšie príjmy, a zakázať akékoľvek externé financovanie zamestnancov poslancov EP a politických skupín.
Europarlament sa na úrovni EÚ bude snažiť zaviesť zákaz darov z tretích krajín poslancom EP a politickým stranám. Zároveň vyzval Európsku komisiu, aby na tento účel pripravila legislatívny návrh.
EP chce, aby bol register transparentnosti EÚ povinný a jeho pôsobnosť by sa mala rozšíriť aj na predstaviteľov tretích krajín a na bývalých europoslancov.
Poslanci by chceli zriadiť aj vyšetrovací výbor, ktorý by sa na základe vyšetrovania a súdnych procesov zaoberal prípadmi korupcie a podobných aktivít tretích krajín.
Poslanci sa zamerali aj na parlamentné skupiny priateľstva, ktoré by mali byť riadne regulované a monitorované, ak majú naďalej existovať. Kvestori EP by mali zaviesť do praxe už existujúce pravidlá a vytvoriť prístupný register kontaktov.
Parlament zároveň vyzval eurokomisiu, aby predložila návrh na zriadenie nezávislého etického orgánu, ktorý EP navrhol už v septembri 2021.
V neposlednom rade EP vyzdvihol protikorupčnú úlohu Európskej prokuratúry (EPPO), Europolu, agentúry Eurojust a Úradu EÚ pre boj proti podvodom (OLAF) a vyzval na posilnenie kapacít a spolupráce EPPO a OLAF a na zavedenie spoločných protikorupčných pravidiel pre členov a zamestnancov všetkých orgánov EÚ.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)