Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Zákonodarcovia tvrdia, že zriadenie takéhoto súdu by zaplnilo vákuum v medzinárodnom trestnom súdnictve a doplnilo by vyšetrovacie úsilie Medzinárodného trestného súdu (ICC),
Autor TASR
Brusel/Štrasburg 19. januára (TASR) - Poslanci Európskeho parlamentu (EP) vo štvrtok vyzvali EÚ, aby bolo ruské politické a vojenské vedenie brané na zodpovednosť za zločiny páchané proti Ukrajine. Informuje o tom spravodajca TASR v Bruseli.
V uznesení, za ktoré zahlasovalo 472 poslancov, 19 bolo proti a 33 sa hlasovania zdržali, sa uvádza, že zverstvá spáchané ruskými silami v Buči, Irpini a mnohých ďalších ukrajinských mestách odhaľujú brutalitu vojny a podčiarkujú význam koordinovaných medzinárodných opatrení na to, aby boli zodpovedné osoby súdené podľa medzinárodného práva.
Poslanci vyzvali EÚ, aby v úzkej spolupráci s Ukrajinou a medzinárodným spoločenstvom presadzovala vytvorenie osobitného medzinárodného súdu na stíhanie politického a vojenského vedenia Ruska a jeho spojencov.
Zákonodarcovia tvrdia, že zriadenie takéhoto súdu by zaplnilo vákuum v medzinárodnom trestnom súdnictve a doplnilo by vyšetrovacie úsilie Medzinárodného trestného súdu (ICC), ktorý v súčasnosti nemôže vyšetrovať trestný čin agresie proti Ukrajine.
Hoci poslanci skonštatovali, že presné podmienky a zloženie osobitného tribunálu musia byť ešte stanovené, zároveň zdôraznili, že takýto súd musí mať právomoc stíhať nielen ruského prezidenta Vladimira Putina a politické a vojenské vedenie Ruska, ale aj bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka a jeho spolupracovníkov v Bielorusku.
Zdôraznili tiež, že prípravné práce EÚ na novom súde by sa mali začať okamžite a mali by sa zamerať na budovanie podmienok pre súd v spolupráci s Ukrajinou. Ukrajinské i medzinárodné orgány musia mať podporu pri zbieraní a zabezpečovaní dôkazov, ktoré môžu byť použité v budúcnosti.
Poslanci EP vyjadrili presvedčenie, že zriadenie osobitného súdu by vyslalo ruskej spoločnosti a medzinárodnému spoločenstvu jasný signál, že prezidenta Putina a ruské vedenie vo všeobecnosti možno súdiť za zločin agresie proti Ukrajine. Poukázali aj na to, že už nie je možné, aby Ruská federácia pod Putinovým vedením nadviazala na svoje predchádzajúce vzťahy s EÚ a Západom.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
V uznesení, za ktoré zahlasovalo 472 poslancov, 19 bolo proti a 33 sa hlasovania zdržali, sa uvádza, že zverstvá spáchané ruskými silami v Buči, Irpini a mnohých ďalších ukrajinských mestách odhaľujú brutalitu vojny a podčiarkujú význam koordinovaných medzinárodných opatrení na to, aby boli zodpovedné osoby súdené podľa medzinárodného práva.
Poslanci vyzvali EÚ, aby v úzkej spolupráci s Ukrajinou a medzinárodným spoločenstvom presadzovala vytvorenie osobitného medzinárodného súdu na stíhanie politického a vojenského vedenia Ruska a jeho spojencov.
Zákonodarcovia tvrdia, že zriadenie takéhoto súdu by zaplnilo vákuum v medzinárodnom trestnom súdnictve a doplnilo by vyšetrovacie úsilie Medzinárodného trestného súdu (ICC), ktorý v súčasnosti nemôže vyšetrovať trestný čin agresie proti Ukrajine.
Hoci poslanci skonštatovali, že presné podmienky a zloženie osobitného tribunálu musia byť ešte stanovené, zároveň zdôraznili, že takýto súd musí mať právomoc stíhať nielen ruského prezidenta Vladimira Putina a politické a vojenské vedenie Ruska, ale aj bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka a jeho spolupracovníkov v Bielorusku.
Zdôraznili tiež, že prípravné práce EÚ na novom súde by sa mali začať okamžite a mali by sa zamerať na budovanie podmienok pre súd v spolupráci s Ukrajinou. Ukrajinské i medzinárodné orgány musia mať podporu pri zbieraní a zabezpečovaní dôkazov, ktoré môžu byť použité v budúcnosti.
Poslanci EP vyjadrili presvedčenie, že zriadenie osobitného súdu by vyslalo ruskej spoločnosti a medzinárodnému spoločenstvu jasný signál, že prezidenta Putina a ruské vedenie vo všeobecnosti možno súdiť za zločin agresie proti Ukrajine. Poukázali aj na to, že už nie je možné, aby Ruská federácia pod Putinovým vedením nadviazala na svoje predchádzajúce vzťahy s EÚ a Západom.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
