Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Delegáciu na COP26 v Glasgowe povedie francúzsky europoslanec a predseda Výboru europarlamentu pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín Pascal Canfin.
Autor TASR
Brusel/Štrasburg 21. októbra (TASR) – Európsky parlament (EP) vyzval vo štvrtok v Štrasburgu na rýchlejšie zavádzanie klimatických opatrení na celom svete a zdôraznil, že EÚ musí zostať globálnym lídrom v boji proti zmene klímy.
Nelegislatívne uznesenie, ktoré podporilo 527 poslancov, zatiaľ čo 134 sa vyjadrilo proti a 35 sa zdržalo hlasovania, predstavuje pozíciu EP k 26. konferencii OSN o zmene klímy (COP26) v Glasgowe (31. október až 12. november).
Europoslanci vyjadrili obavy z toho, že ani naplnenie národných záväzkov z Parížskej dohody z roku 2015 nebude stačiť na dosiahnutie spoločného cieľa a do roku 2100 povedie k otepleniu o viac ako tri stupne Celzia v porovnaní s úrovňou predindustriálneho obdobia.
V snahe urýchliť tempo opatrení v oblasti klímy presadzujú poslanci EP nahradenie súčasných desaťročných plánov päťročným časovým rámcom pre všetky krajiny. Vyzvali na postupné zrušenie priamych a nepriamych dotácií na fosílne palivá v EÚ najneskôr do roku 2025 a odporučili, aby aj ostatné krajiny sveta prijali podobné opatrenia.
Všetky krajiny G20 by sa podľa poslancov mali zaviazať, že najneskôr do roku 2050 dosiahnu klimatickú neutralitu, a dokázať tak, že sú lídrami aj v tejto oblasti. Europoslanci vyzvali Európsku komisiu, aby s ďalšími významnými producentmi emisií CO2 vytvorila medzinárodný klimatický klub krajín, ktorý by zadefinoval spoločné normy a zvýšil celosvetové klimatické úsilie - a to aj prostredníctvom spoločného mechanizmu kompenzácie uhlíka na hraniciach.
Európsky parlament privítal návrat Spojených štátov k Parížskej dohode a zámer prezidenta Joea Bidena znížiť do roku 2030 emisie skleníkových plynov v USA o polovicu v porovnaní s úrovňami v roku 2005.
Poslanci zároveň ocenili ochotu Číny pôsobiť v globálnych rokovaniach o klíme ako konštruktívny partner, znepokojuje ich však závislosť druhej najväčšej svetovej ekonomiky od uhlia. Čína by podľa nich mala zvýšiť svoje klimatické úsilie a zahrnúť do svojich záväzkov všetky emisie skleníkových plynov, a nie iba emisie oxidu uhličitého.
Rozvinuté krajiny by podľa EP mali naplniť svoj záväzok a každoročne poskytnúť rozvojovým krajinám sľúbených 100 miliárd USD na financovanie opatrení v oblasti klímy. Parlament vyzval na navýšenie tejto sumy od roku 2025, keď k medzinárodnému financovaniu klimatických opatrení začnú prispievať aj krajiny s rozvíjajúcim sa hospodárstvom.
Európsky parlament presadzuje tiež vytvorenie medzinárodného plánu, ktorý by každej rozvinutej krajine určil spravodlivý podiel na finančnom príspevku pre rozvojové krajiny.
Delegáciu EP na COP26 v Glasgowe povedie francúzsky europoslanec a predseda Výboru EP pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín Pascal Canfin.
Nelegislatívne uznesenie, ktoré podporilo 527 poslancov, zatiaľ čo 134 sa vyjadrilo proti a 35 sa zdržalo hlasovania, predstavuje pozíciu EP k 26. konferencii OSN o zmene klímy (COP26) v Glasgowe (31. október až 12. november).
Europoslanci vyjadrili obavy z toho, že ani naplnenie národných záväzkov z Parížskej dohody z roku 2015 nebude stačiť na dosiahnutie spoločného cieľa a do roku 2100 povedie k otepleniu o viac ako tri stupne Celzia v porovnaní s úrovňou predindustriálneho obdobia.
V snahe urýchliť tempo opatrení v oblasti klímy presadzujú poslanci EP nahradenie súčasných desaťročných plánov päťročným časovým rámcom pre všetky krajiny. Vyzvali na postupné zrušenie priamych a nepriamych dotácií na fosílne palivá v EÚ najneskôr do roku 2025 a odporučili, aby aj ostatné krajiny sveta prijali podobné opatrenia.
Všetky krajiny G20 by sa podľa poslancov mali zaviazať, že najneskôr do roku 2050 dosiahnu klimatickú neutralitu, a dokázať tak, že sú lídrami aj v tejto oblasti. Europoslanci vyzvali Európsku komisiu, aby s ďalšími významnými producentmi emisií CO2 vytvorila medzinárodný klimatický klub krajín, ktorý by zadefinoval spoločné normy a zvýšil celosvetové klimatické úsilie - a to aj prostredníctvom spoločného mechanizmu kompenzácie uhlíka na hraniciach.
Európsky parlament privítal návrat Spojených štátov k Parížskej dohode a zámer prezidenta Joea Bidena znížiť do roku 2030 emisie skleníkových plynov v USA o polovicu v porovnaní s úrovňami v roku 2005.
Poslanci zároveň ocenili ochotu Číny pôsobiť v globálnych rokovaniach o klíme ako konštruktívny partner, znepokojuje ich však závislosť druhej najväčšej svetovej ekonomiky od uhlia. Čína by podľa nich mala zvýšiť svoje klimatické úsilie a zahrnúť do svojich záväzkov všetky emisie skleníkových plynov, a nie iba emisie oxidu uhličitého.
Rozvinuté krajiny by podľa EP mali naplniť svoj záväzok a každoročne poskytnúť rozvojovým krajinám sľúbených 100 miliárd USD na financovanie opatrení v oblasti klímy. Parlament vyzval na navýšenie tejto sumy od roku 2025, keď k medzinárodnému financovaniu klimatických opatrení začnú prispievať aj krajiny s rozvíjajúcim sa hospodárstvom.
Európsky parlament presadzuje tiež vytvorenie medzinárodného plánu, ktorý by každej rozvinutej krajine určil spravodlivý podiel na finančnom príspevku pre rozvojové krajiny.
Delegáciu EP na COP26 v Glasgowe povedie francúzsky europoslanec a predseda Výboru EP pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín Pascal Canfin.
