Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Hodnota nevráteného pokladu bola čiastočne splatená v troch samostatných splátkach v rokoch 1935, 1956 a 2008 ako gesto dobrej vôle zo strany ZSSR a neskôr Ruskej federácie.
Autor TASR
Brusel/Štrasburg 14. marca (TASR) - Poslanci Európskeho parlamentu (EP) vo štvrtok poukázali na to, že Rusko zadržiava rumunský národný poklad a kultúrne artefakty už od prvej svetovej vojny, a v prijatom uznesení vyzvali Moskvu na ich vrátenie. Uznesenie iniciovala frakcia Európski konzervatívci a reformisti (ECR), informuje spravodajca TASR.
Rumunský europoslanec Cristian Terheš (ECR) v pléne EP upozornil, že v rokoch 1916-1917 počas okupácie viac ako polovice Rumunska vtedajšia vláda poslala zbierku pokladov do úschovy do Ruska. Po skončení vojny sa všetky cennosti mali vrátiť.
Po prevrate v roku 1917 prevzali moc boľševici pod vedením Lenina a zrušili dohody podpísané cárskym Ruskom, aj tú o vrátení uschovaného pokladu z Rumunska.
Eurokomisárka pre súdržnosť a reformy Elisa Ferreirová v pléne EP na túto tému uviedla, že EÚ je pripravená ponúknuť pomoc Rumunsku, aby získalo späť svoje cennosti.
"Hoci ide o bilaterálny vzťah medzi Rumunskom a Ruskom, je to stále porušenie medzinárodného práva zo strany Ruska. EÚ je pripravená, na požiadanie, podporiť úsilie rumunských orgánov o vrátenie pokladu," povedala.
Rumunský "národný poklad" tvorili cennosti Národnej banky Rumunska, rôznych súkromných rumunských bánk, obchodných spoločností, súkromných osôb, obrazy a umelecké zbierky, šperky či vzácne knihy. Obsahoval 93,4 ton zlata, z toho 91 ton boli mince.
Hodnota nevráteného pokladu bola čiastočne splatená v troch samostatných splátkach v rokoch 1935, 1956 a 2008 ako "gesto dobrej vôle" zo strany ZSSR a neskôr Ruskej federácie. Väčšina pokladu však ostala nevrátená a táto téma patrí k najcitlivejším v diplomatických vzťahoch medzi Rumunskom a Ruskom.
"Žiadame okamžité a bezpodmienečné vrátenie rumunského národného pokladu, ktorý je už viac ako 100 rokov nezákonne v držbe Ruska, ako aj odškodnenie s úrokami za to, že rumunský národ si tento poklad nemohol užívať a využívať ho vo vlastnom záujme," uviedol poslanec Terheš.
Podľa jeho slov prípad Rumunska nie je ojedinelý, lebo Rusko má stále vo vlastníctve kultúrne majetky a poklady z iných európskych krajín, ktoré v priebehu minulých desaťročí ulúpilo, ako sú Poľsko, Litva, Lotyšsko či Estónsko.
"Tieto poklady sú súčasťou nášho národného dedičstva, ktoré je súčasťou európskeho dedičstva, a musíme ich chrániť pred ruskou agresiou a imperializmom," odkázal rumunský europoslanec.
Rozprava v pléne EP na túto tému nasledovala po petícii rumunskej mimovládnej organizácie "Spolu prinášame prosperitu", ktorá vyzvala EÚ, aby pomohla Rumunom vrátiť národné poklady zadržiavané ruskou stranou.
Rumunský europoslanec Cristian Terheš (ECR) v pléne EP upozornil, že v rokoch 1916-1917 počas okupácie viac ako polovice Rumunska vtedajšia vláda poslala zbierku pokladov do úschovy do Ruska. Po skončení vojny sa všetky cennosti mali vrátiť.
Po prevrate v roku 1917 prevzali moc boľševici pod vedením Lenina a zrušili dohody podpísané cárskym Ruskom, aj tú o vrátení uschovaného pokladu z Rumunska.
Eurokomisárka pre súdržnosť a reformy Elisa Ferreirová v pléne EP na túto tému uviedla, že EÚ je pripravená ponúknuť pomoc Rumunsku, aby získalo späť svoje cennosti.
"Hoci ide o bilaterálny vzťah medzi Rumunskom a Ruskom, je to stále porušenie medzinárodného práva zo strany Ruska. EÚ je pripravená, na požiadanie, podporiť úsilie rumunských orgánov o vrátenie pokladu," povedala.
Rumunský "národný poklad" tvorili cennosti Národnej banky Rumunska, rôznych súkromných rumunských bánk, obchodných spoločností, súkromných osôb, obrazy a umelecké zbierky, šperky či vzácne knihy. Obsahoval 93,4 ton zlata, z toho 91 ton boli mince.
Hodnota nevráteného pokladu bola čiastočne splatená v troch samostatných splátkach v rokoch 1935, 1956 a 2008 ako "gesto dobrej vôle" zo strany ZSSR a neskôr Ruskej federácie. Väčšina pokladu však ostala nevrátená a táto téma patrí k najcitlivejším v diplomatických vzťahoch medzi Rumunskom a Ruskom.
"Žiadame okamžité a bezpodmienečné vrátenie rumunského národného pokladu, ktorý je už viac ako 100 rokov nezákonne v držbe Ruska, ako aj odškodnenie s úrokami za to, že rumunský národ si tento poklad nemohol užívať a využívať ho vo vlastnom záujme," uviedol poslanec Terheš.
Podľa jeho slov prípad Rumunska nie je ojedinelý, lebo Rusko má stále vo vlastníctve kultúrne majetky a poklady z iných európskych krajín, ktoré v priebehu minulých desaťročí ulúpilo, ako sú Poľsko, Litva, Lotyšsko či Estónsko.
"Tieto poklady sú súčasťou nášho národného dedičstva, ktoré je súčasťou európskeho dedičstva, a musíme ich chrániť pred ruskou agresiou a imperializmom," odkázal rumunský europoslanec.
Rozprava v pléne EP na túto tému nasledovala po petícii rumunskej mimovládnej organizácie "Spolu prinášame prosperitu", ktorá vyzvala EÚ, aby pomohla Rumunom vrátiť národné poklady zadržiavané ruskou stranou.
