Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Nedela 24. november 2024Meniny má Emília
< sekcia Zahraničie

EP vyzval Slovensko a ďalšie krajiny, aby prijali Istanbulský dohovor

Na archívnej snímke pohľad na Európsky parlament. Foto: TASR/AP

Europoslanci požadujú, aby vnútroštátne orgány bojovali proti dezinformáciám o Istanbulskom dohovore

Brusel/Štrasburg 15. februára (TASR) - Európska únia by mala podľa stredajšej výzvy poslancov Európskeho parlamentu (EP) ratifikovať Dohovor o predchádzaní a boji proti násiliu páchanému na ženách (Istanbulský dohovor) v súlade so stanoviskom Súdneho dvora EÚ z roku 2021. Informuje o tom spravodajca TASR.

Vyhlásenie podporilo 469 poslancov, 104 hlasovalo proti a 55 sa zdržalo. Uvádza sa v ňom, že Istanbulský dohovor zostáva medzinárodným štandardom a kľúčovým nástrojom na odstránenie rodovo motivovaného násilia vrátane domáceho násilia.

Poslanci odsúdili pokusy niektorých členských štátov zrušiť opatrenia, ktoré už boli prijaté pri uplatňovaní Istanbulského dohovoru, a vyzývajú ich, aby ho v plnej miere vykonávali. Odsúdili aj odmietavý postoj k rodovej rovnosti, právam žien a Istanbulskému dohovoru v Poľsku. Tamojšia vláda sa snaží odstúpiť od dohovoru a zaviedla de facto zákaz umelého ukončenia tehotenstva.

Europoslanci si všimli aj situáciu na Slovensku, kde parlament odmietol v roku 2020 dohovor ratifikovať a požiadal prezidenta o stiahnutie podpisu. Požadujú, aby vnútroštátne orgány bojovali proti dezinformáciám o Istanbulskom dohovore.

Únia dohovor podpísala pre šiestimi rokmi, doteraz ho ešte neratifikovala pre odmietnutie niekoľkých členských štátov. V stanovisku Súdneho dvora EÚ zo 6. októbra 2021 sa však uvádza, že EÚ môže ratifikovať Istanbulský dohovor aj bez súhlasu všetkých členských štátov.

Pristúpenie EÚ k Istanbulskému dohovoru neoslobodzuje členské štáty od toho, aby ho ratifikovali sami. Europoslanci vyzvali zvyšných šesť krajín – Bulharsko, Česko, Maďarsko, Lotyšsko, Litvu a Slovensko – aby dohovor bezodkladne ratifikovali.

Trestné súdnictvo by malo byť len jednou časťou komplexnej reakcie na rodovo motivované násilie, tvrdí EP. Reakcia EÚ by mala zahŕňať aj prevenciu, ochranu a stíhanie. Členské štáty by mali zabezpečiť odbornú prípravu, postupy a usmernenia zohľadňujúce rodové hľadisko, ako aj špecializovanú podporu a ochranné opatrenia s prístupom zameraným na obete pre všetkých zapojených odborníkov vrátane orgánov presadzovania práva, súdnictva a prokurátorov.

Europarlament v tejto súvislosti pripomenul, že každá tretia žena v EÚ (asi 62 miliónov), zažila fyzické alebo sexuálne násilie a viac ako polovica žien (55 percent) v EÚ zažila sexuálne obťažovanie aspoň raz v živote.