Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Europarlament vyzval Ankaru na okamžité a bezpodmienečné prepustenie osôb zadržaných len preto, že využili slobodu slova a združovania.
Autor TASR
Brusel/Štrasburg 8. februára (TASR) - Poslanci Európskeho parlamentu (EP) vo štvrtok odsúdili vojenské útoky Turecka v kurdskej oblasti na severe Sýrie a vyzvali vládu v Ankare, aby zrušila výnimočný stav vo svojej krajine.
V prijatom uznesení zákonodarcovia vyzvali Turecko, aby zrušilo výnimočný stav, ktorý bol zavedený po neúspešnom vojenskom prevrate v júli 2016. Europoslanci konštatovali, že Ankara túto situáciu zneužíva na "potlačovanie legitímnej a pokojnej opozície" a nátlak voči médiám. Podľa nich sa to prejavuje zatýkaním stoviek ľudí. Aj tých, ktorí sa odvážili kritizovať vojenskú operáciu na severe Sýrie.
Poslanci v tejto súvislosti odsúdili zatýkanie novinárov, aktivistov, lekárov a občanov za to, že vyjadrili svoj nesúhlas s vojenským zásahom proti kurdským milíciám v sýrskom regióne Afrín, vyjadrili znepokojenie nad humanitárnymi dôsledkami tureckého útoku v Sýrii a varovali Ankaru pred pokračovaním týchto "neprimeraných akcií".
Europarlament vyzval Ankaru na okamžité a bezpodmienečné prepustenie osôb zadržaných len preto, že využili slobodu slova a združovania. Vyzval tiež na prepustenie väznených novinárov. Poslanci zároveň žiadajú zrušenie žaloby proti fínsko-tureckej štátnej príslušníčke Ayle Albayrakovej, odsúdenej v jej neprítomnosti, a prepustenie vedúceho predstaviteľa mimovládnych organizácií Osmana Kavalu na slobodu. Ankara by podľa EP mala zrušiť všetky obvinenia voči šéfovi tureckej pobočky Amnesty International Tanerovi Kiličovi a v neposlednom rade odmietnuť trest smrti, čo Turecku vyplýva z členstva v Rade Európy. Turecko by tiež malo rešpektovať Európsky dohovor o ľudských právach. Poslanci sa zhodli na tom, že predvstupová pomoc EÚ pre Turecko by mala byť podmienená zlepšením výsledkov v oblastiach ako sú ľudské práva, demokracia a právny štát.
Turecko začalo prístupové rokovania do EÚ ešte v roku 2005, v súčasnosti sú však zmrazené. Europoslanci v novembri 2016 vyzvali na dočasné zmrazenie prístupových rokovaní s Tureckom a v júli 2017 navrhli ich zastavenie, ak turecká vláda presadí navrhované ústavné zmeny. Tie sú podľa európskych zákonodarcov v rozpore s kritériami členstva v EÚ.
spravodajca TASR Jaromír Novak
V prijatom uznesení zákonodarcovia vyzvali Turecko, aby zrušilo výnimočný stav, ktorý bol zavedený po neúspešnom vojenskom prevrate v júli 2016. Europoslanci konštatovali, že Ankara túto situáciu zneužíva na "potlačovanie legitímnej a pokojnej opozície" a nátlak voči médiám. Podľa nich sa to prejavuje zatýkaním stoviek ľudí. Aj tých, ktorí sa odvážili kritizovať vojenskú operáciu na severe Sýrie.
Poslanci v tejto súvislosti odsúdili zatýkanie novinárov, aktivistov, lekárov a občanov za to, že vyjadrili svoj nesúhlas s vojenským zásahom proti kurdským milíciám v sýrskom regióne Afrín, vyjadrili znepokojenie nad humanitárnymi dôsledkami tureckého útoku v Sýrii a varovali Ankaru pred pokračovaním týchto "neprimeraných akcií".
Europarlament vyzval Ankaru na okamžité a bezpodmienečné prepustenie osôb zadržaných len preto, že využili slobodu slova a združovania. Vyzval tiež na prepustenie väznených novinárov. Poslanci zároveň žiadajú zrušenie žaloby proti fínsko-tureckej štátnej príslušníčke Ayle Albayrakovej, odsúdenej v jej neprítomnosti, a prepustenie vedúceho predstaviteľa mimovládnych organizácií Osmana Kavalu na slobodu. Ankara by podľa EP mala zrušiť všetky obvinenia voči šéfovi tureckej pobočky Amnesty International Tanerovi Kiličovi a v neposlednom rade odmietnuť trest smrti, čo Turecku vyplýva z členstva v Rade Európy. Turecko by tiež malo rešpektovať Európsky dohovor o ľudských právach. Poslanci sa zhodli na tom, že predvstupová pomoc EÚ pre Turecko by mala byť podmienená zlepšením výsledkov v oblastiach ako sú ľudské práva, demokracia a právny štát.
Turecko začalo prístupové rokovania do EÚ ešte v roku 2005, v súčasnosti sú však zmrazené. Europoslanci v novembri 2016 vyzvali na dočasné zmrazenie prístupových rokovaní s Tureckom a v júli 2017 navrhli ich zastavenie, ak turecká vláda presadí navrhované ústavné zmeny. Tie sú podľa európskych zákonodarcov v rozpore s kritériami členstva v EÚ.
spravodajca TASR Jaromír Novak
