Poslanci zakazujú všetky formy zasahovania a nátlaku na médiá.
Autor TASR
Brusel 7. septembra (TASR) - Poslanci Európskeho parlamentu (EP) z Výboru pre kultúru a vzdelávanie (CULT) vo štvrtok pozmenili a doplnili návrh európskeho zákona o slobode médií (MFA). Informuje o tom spravodajca TASR.
Pozíciu k európskemu zákonu o slobode médií podporilo 24 členov CULT, traja boli proti a štyria sa zdržali. Zmenou chcú europoslanci zaistiť, aby nové pravidlá zaviazali členské štáty EÚ zabezpečiť a chrániť pluralitu a nezávislosť médií pred vládnymi, politickými a ekonomickými vplyvmi aj súkromnými záujmami.
Poslanci doplnili návrh zákona tak, aby sa požiadavky na transparentnosť vzťahovali na všetky mediálne obsahy, nielen na správy a aktuálne udalosti, ako navrhuje Európska komisia.
Poslanci zakazujú všetky formy zasahovania a nátlaku na médiá, vrátane nútenia novinárov zverejňovať svoje zdroje, povoliť prístup k šifrovanému obsahu na ich zariadeniach a používania spywaru proti nim. Používanie špionážneho softvéru nariadiť iba nezávislý súdny orgán pri vyšetrovaní závažných trestných činov ako je terorizmus alebo obchodovanie s ľuďmi.
Zákonodarcovia navrhujú tiež obmedziť verejnú reklamu pridelenú jednému poskytovateľovi médií, online platforme alebo vyhľadávaču na 15 percent z celkového rozpočtu na reklamu v danej krajine EÚ.
Médiá tiež budú musieť zverejňovať informácie o svojich vlastníkoch. Pozícia EP je, aby poskytovatelia mediálnych služieb informovali o akomkoľvek potenciálnom konflikte záujmov a o akýchkoľvek pokusoch o zasahovanie do redakčných rozhodnutí.
V snahe chrániť európske médiá pred veľkými online platformami, ktoré svojvoľne vymazávajú alebo obmedzujú svoj obsah, poslanci požadujú zavedenie postupu vyhlásení a overení, ktorý pomôže odlíšiť nezávislé médiá od tých nečestných. Navrhujú tiež 24-hodinové vyjednávacie okno so zapojením národných regulačných orgánov, kým veľká online platforma pristúpi k pozastaveniu alebo obmedzeniu nejakého obsahu.
Členské štáty by mali financovať verejnoprávne médiá prostredníctvom viacročných rozpočtov, aby zabránili politickým zásahom a zabezpečili rozpočtovú predvídateľnosť, tvrdí výbor EP. Poslanci tiež upravili pravidlá o systémoch merania sledovanosti, aby boli spravodlivejšie a transparentnejšie.
Okrem toho europoslanci chcú, aby nový orgán EÚ zriadený zákonom (Európska rada pre mediálne služby) bola právne a funkčne nezávislá od eurokomisie a mohla konať sama, nielen na žiadosť EK.
Text prijatý výborom CULT musí väčšinou hlasov odobriť aj plénum europarlamentu, hlasovanie je naplánované 2. – 5. októbra v Štrasburgu. Potom EP začne rokovať s Radou EÚ o konečnej podobe zákona o slobode médií.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
Pozíciu k európskemu zákonu o slobode médií podporilo 24 členov CULT, traja boli proti a štyria sa zdržali. Zmenou chcú europoslanci zaistiť, aby nové pravidlá zaviazali členské štáty EÚ zabezpečiť a chrániť pluralitu a nezávislosť médií pred vládnymi, politickými a ekonomickými vplyvmi aj súkromnými záujmami.
Poslanci doplnili návrh zákona tak, aby sa požiadavky na transparentnosť vzťahovali na všetky mediálne obsahy, nielen na správy a aktuálne udalosti, ako navrhuje Európska komisia.
Poslanci zakazujú všetky formy zasahovania a nátlaku na médiá, vrátane nútenia novinárov zverejňovať svoje zdroje, povoliť prístup k šifrovanému obsahu na ich zariadeniach a používania spywaru proti nim. Používanie špionážneho softvéru nariadiť iba nezávislý súdny orgán pri vyšetrovaní závažných trestných činov ako je terorizmus alebo obchodovanie s ľuďmi.
Zákonodarcovia navrhujú tiež obmedziť verejnú reklamu pridelenú jednému poskytovateľovi médií, online platforme alebo vyhľadávaču na 15 percent z celkového rozpočtu na reklamu v danej krajine EÚ.
Médiá tiež budú musieť zverejňovať informácie o svojich vlastníkoch. Pozícia EP je, aby poskytovatelia mediálnych služieb informovali o akomkoľvek potenciálnom konflikte záujmov a o akýchkoľvek pokusoch o zasahovanie do redakčných rozhodnutí.
V snahe chrániť európske médiá pred veľkými online platformami, ktoré svojvoľne vymazávajú alebo obmedzujú svoj obsah, poslanci požadujú zavedenie postupu vyhlásení a overení, ktorý pomôže odlíšiť nezávislé médiá od tých nečestných. Navrhujú tiež 24-hodinové vyjednávacie okno so zapojením národných regulačných orgánov, kým veľká online platforma pristúpi k pozastaveniu alebo obmedzeniu nejakého obsahu.
Členské štáty by mali financovať verejnoprávne médiá prostredníctvom viacročných rozpočtov, aby zabránili politickým zásahom a zabezpečili rozpočtovú predvídateľnosť, tvrdí výbor EP. Poslanci tiež upravili pravidlá o systémoch merania sledovanosti, aby boli spravodlivejšie a transparentnejšie.
Okrem toho europoslanci chcú, aby nový orgán EÚ zriadený zákonom (Európska rada pre mediálne služby) bola právne a funkčne nezávislá od eurokomisie a mohla konať sama, nielen na žiadosť EK.
Text prijatý výborom CULT musí väčšinou hlasov odobriť aj plénum europarlamentu, hlasovanie je naplánované 2. – 5. októbra v Štrasburgu. Potom EP začne rokovať s Radou EÚ o konečnej podobe zákona o slobode médií.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)