Europoslanci hovorili aj o zatykači na ruského prezidenta Vladimira Putina a o deportáciách a presunoch ukrajinských detí z Ukrajiny do Ruskej federácie.
Autor TASR
Brusel/Štrasburg 20. apríla (TASR) - Európsky parlament (EP) vo štvrtok označil odsúdenie ruského disidenta Vladimira Kara-Murzu na 25 rokov väzenia za "politicky motivované". Europoslanci hovorili aj o zatykači na ruského prezidenta Vladimira Putina a o deportáciách a presunoch ukrajinských detí z Ukrajiny do Ruskej federácie, informuje spravodajca TASR.
Za štvrtkové uznesenie upozorňujúce na skutočnosť, že zdravotný stav Vladimíra Kara-Murzu a Alexeja Navaľného sa zhoršuje v dôsledku zaobchádzania, ktorému boli vystavení vo väzení, zahlasovalo 508 poslancov, 14 bolo proti a 31 sa zdržalo hlasovania. Samotnému hlasovaniu v stredu predchádzala rozprava s eurokomisárkou pre hodnoty a transparentnosť Verou Jourovou a švédskou ministerkou pre záležitosti EÚ Jessikou Roswallovou o rozhodnutí Medzinárodného trestného súdu vydať zatykač na Putina a na ruskú komisárku pre práva detí Mariju Ľvovovú-Belovovú za ich úlohu pri deportáciách ukrajinských detí z okupovaných častí Ukrajiny.
Europoslanci v prijatom uznesení vyzvali na okamžité a bezpodmienečné prepustenie Kara-Murzu, Navaľného a všetkých politických väzňov v Rusku. Odsúdili zásahy proti obhajcom ľudských práv, nezávislým novinárom a kritikom ruskej vlády a požiadali Radu OSN pre ľudské práva, aby začala vyšetrovanie neľudského väznenia, mučenia a zabíjania politických oponentov v Rusku.
EP okrem toho chce, aby členské štáty EÚ prijali tvrdé sankcie voči ruským sudcom a prokurátorom zodpovedným za svojvoľné obžaloby, zadržiavanie a mučenie v politicky motivovaných procesoch. Na druhej strane by krajiny EÚ mali poskytnúť humanitárne víza ruským disidentom, ktorým hrozí obvinenie z politických dôvodov.
Poslankyňa Miriam Lexmann (KDH) upozornila, že takmer 20.000 detí bolo doteraz násilne deportovaných z Ukrajiny do Ruska a ďalšie stovky boli zabité alebo zranené v dôsledku ruskej agresie. "Tieto nútené deportácie sú zločinom proti ľudskosti a pripomínajú nám najstrašnejšie excesy Stalinovho režimu. Preto podporujem iniciatívu Európskej komisie a poľskej vlády zabezpečiť čo najskorší návrat týchto deportovaných detí. Naša snaha musí tiež smerovať k tomu, aby boli tieto zločiny dôkladne zdokumentované, vyšetrené a aby všetci zodpovední boli postavení pred spravodlivý súd," odkázala poslankyňa.
Europoslanec Vladimír Bilčík (mimoparlamentná strana Demokrati) upozornil, že medzinárodný zatykač na Putina je legitímny a dodal, že dnes je málo krajín, ktoré by Putin mohol bez strachu navštíviť. "Je to jasný medzinárodný signál, že s Putinom sme skončili ako s partnerom," povedal.
Zatykač je podľa neho správny aj kvôli deportáciám takmer 20.000 ukrajinských detí na neznáme miesta v Rusku.
"Putin spáchal mnohé vojnové zločiny, ale toto je čosi konkrétne. Ten zatykač bol vydaný aj na ruskú komisárku, ktorá má zastupovať práva detí v Rusku. Rusko však robí presne opak - masovým spôsobom porušuje práva detí, ktoré patria k svojim rodičom a príbuzným na Ukrajine," vysvetlil. Zdôraznil, že je zásadné o tom hovoriť, EÚ to má riešiť so svojimi medzinárodnými partnermi, získavať všetky informácie o odvlečených deťoch a zatlačiť na všetky páky, aby sa dostali späť do svojej krajiny.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
Za štvrtkové uznesenie upozorňujúce na skutočnosť, že zdravotný stav Vladimíra Kara-Murzu a Alexeja Navaľného sa zhoršuje v dôsledku zaobchádzania, ktorému boli vystavení vo väzení, zahlasovalo 508 poslancov, 14 bolo proti a 31 sa zdržalo hlasovania. Samotnému hlasovaniu v stredu predchádzala rozprava s eurokomisárkou pre hodnoty a transparentnosť Verou Jourovou a švédskou ministerkou pre záležitosti EÚ Jessikou Roswallovou o rozhodnutí Medzinárodného trestného súdu vydať zatykač na Putina a na ruskú komisárku pre práva detí Mariju Ľvovovú-Belovovú za ich úlohu pri deportáciách ukrajinských detí z okupovaných častí Ukrajiny.
Europoslanci v prijatom uznesení vyzvali na okamžité a bezpodmienečné prepustenie Kara-Murzu, Navaľného a všetkých politických väzňov v Rusku. Odsúdili zásahy proti obhajcom ľudských práv, nezávislým novinárom a kritikom ruskej vlády a požiadali Radu OSN pre ľudské práva, aby začala vyšetrovanie neľudského väznenia, mučenia a zabíjania politických oponentov v Rusku.
EP okrem toho chce, aby členské štáty EÚ prijali tvrdé sankcie voči ruským sudcom a prokurátorom zodpovedným za svojvoľné obžaloby, zadržiavanie a mučenie v politicky motivovaných procesoch. Na druhej strane by krajiny EÚ mali poskytnúť humanitárne víza ruským disidentom, ktorým hrozí obvinenie z politických dôvodov.
Poslankyňa Miriam Lexmann (KDH) upozornila, že takmer 20.000 detí bolo doteraz násilne deportovaných z Ukrajiny do Ruska a ďalšie stovky boli zabité alebo zranené v dôsledku ruskej agresie. "Tieto nútené deportácie sú zločinom proti ľudskosti a pripomínajú nám najstrašnejšie excesy Stalinovho režimu. Preto podporujem iniciatívu Európskej komisie a poľskej vlády zabezpečiť čo najskorší návrat týchto deportovaných detí. Naša snaha musí tiež smerovať k tomu, aby boli tieto zločiny dôkladne zdokumentované, vyšetrené a aby všetci zodpovední boli postavení pred spravodlivý súd," odkázala poslankyňa.
Europoslanec Vladimír Bilčík (mimoparlamentná strana Demokrati) upozornil, že medzinárodný zatykač na Putina je legitímny a dodal, že dnes je málo krajín, ktoré by Putin mohol bez strachu navštíviť. "Je to jasný medzinárodný signál, že s Putinom sme skončili ako s partnerom," povedal.
Zatykač je podľa neho správny aj kvôli deportáciám takmer 20.000 ukrajinských detí na neznáme miesta v Rusku.
"Putin spáchal mnohé vojnové zločiny, ale toto je čosi konkrétne. Ten zatykač bol vydaný aj na ruskú komisárku, ktorá má zastupovať práva detí v Rusku. Rusko však robí presne opak - masovým spôsobom porušuje práva detí, ktoré patria k svojim rodičom a príbuzným na Ukrajine," vysvetlil. Zdôraznil, že je zásadné o tom hovoriť, EÚ to má riešiť so svojimi medzinárodnými partnermi, získavať všetky informácie o odvlečených deťoch a zatlačiť na všetky páky, aby sa dostali späť do svojej krajiny.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)