Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Europoslanci upozornili, že Kremeľ počas prebiehajúcej vojenskej agresie voči Ukrajine dokázal, že aj informácie sa môžu stať zbraňami.
Autor TASR Jaromír Novak
Štrasburg 10. marca (TASR) - Poslanci Európskeho parlamentu (EP) schválili v stredu v Štrasburgu veľkou väčšinou hlasov uznesenie, ktoré poukazuje na to, že slabá informovanosť a nedostatočné protiopatrenia umožňujú zasahovanie nepriateľských zahraničných aktérov do demokratických procesov v EÚ. Informuje o tom spravodajca TASR.
Europarlament zriadil v roku 2020 Osobitný výbor pre zahraničné zasahovanie do všetkých demokratických procesov v EÚ vrátane dezinformácií (INGE), ktorý zisťoval, ako zahraničné mocnosti s nekalými úmyslami manipulujú s informáciami a zasahujú do fungovania EÚ s cieľom podkopať jej demokratické procesy.
Z vyšetrovania vyplynulo, že nepriateľskí aktéri môžu bez obáv z následkov ovplyvňovať voľby, uskutočňovať kybernetické útoky, zamestnávať bývalých vysokopostavených politikov a prehlbovať polarizáciu vo verejnej diskusii.
Výbor INGE vo svojej záverečnej správe upozornil na to, že k všeobecne nízkemu povedomiu o závažnosti zasahovania zo zahraničia a manipulácií s informáciami, ktorých sa dopúšťajú prevažne Rusko a Čína, sa pridávajú aj medzery v právnych predpisoch a nedostatočná koordinácia medzi krajinami EÚ.
Europoslanci upozornili, že Kremeľ počas prebiehajúcej vojenskej agresie voči Ukrajine dokázal, že aj informácie sa môžu stať zbraňami. Uznesenie konštatuje, že Rusko sa angažuje v dezinformáciách s "nevídanou zlovôľou" a v nevídanom rozsahu s cieľom klamať o invázii na Ukrajine svojich občanov doma, ale aj medzinárodné spoločenstvo. Parlament v tejto súvislosti privítal nedávny celoeurópsky zákaz ruských propagandistických kanálov, ako sú Sputnik a RT.
Zákonodarcovia zároveň vyzval Európsku komisiu, aby problém dezinformácií riešila vytvorením spoločnej stratégie, ktorej súčasťou by malo byť aj uplatnenie konkrétnych sankcií v prípade zahraničného zasahovania a dezinformačných kampaní. Poslanci chcú, aby sa do zvyšovania povedomia a informovanosti verejnosti zapojili organizácie občianskej spoločnosti, čo sa osvedčilo napríklad na Taiwane. Zdôraznili tiež, že spoluprácu s podobne zmýšľajúcimi partnermi treba nadviazať po celom svete.
– vyčleniť financie pre široko distribuované, pluralitné a nezávislé médiá, novinárov, overovateľov faktov a výskumníkov; zvážiť zrušenie licencií organizáciám šíriacim propagandu zahraničných štátov;
– prinútiť platformy sociálnych médií, ktoré slúžia ako prostriedok na zasahovanie zahraničných aktérov, aby nepropagovali obsah pochádzajúci z nedôveryhodných účtov, ktoré podporujú šírenie škodlivého obsahu spojeného so zahraničným zasahovaním, a to aj v iných jazykoch než v angličtine;
– navrhnúť európskym univerzitám, aby prehodnotili svoju spoluprácu s Konfuciovými inštitútmi, ktoré sú čínskymi lobistickými platformami;
– objasniť vzťahy medzi niektorými európskymi politickými stranami a Ruskom;
– zakázať zahraničné financovanie európskych a vnútroštátnych politických strán;
– urýchlene zlepšiť kybernetickú bezpečnosť a zabrániť používaniu softvérov na nezákonné sledovanie, ako je Pegasus;
– sťažiť zahraničným aktérom zamestnávanie bývalých vrcholových európskych politikov.
Za uvedené uznesenie sa vyslovilo 552 poslancov, 81 bolo proti a 60 sa zdržalo hlasovania.
spravodajca TASR Jaromír Novak
Europarlament zriadil v roku 2020 Osobitný výbor pre zahraničné zasahovanie do všetkých demokratických procesov v EÚ vrátane dezinformácií (INGE), ktorý zisťoval, ako zahraničné mocnosti s nekalými úmyslami manipulujú s informáciami a zasahujú do fungovania EÚ s cieľom podkopať jej demokratické procesy.
Z vyšetrovania vyplynulo, že nepriateľskí aktéri môžu bez obáv z následkov ovplyvňovať voľby, uskutočňovať kybernetické útoky, zamestnávať bývalých vysokopostavených politikov a prehlbovať polarizáciu vo verejnej diskusii.
Výbor INGE vo svojej záverečnej správe upozornil na to, že k všeobecne nízkemu povedomiu o závažnosti zasahovania zo zahraničia a manipulácií s informáciami, ktorých sa dopúšťajú prevažne Rusko a Čína, sa pridávajú aj medzery v právnych predpisoch a nedostatočná koordinácia medzi krajinami EÚ.
Europoslanci upozornili, že Kremeľ počas prebiehajúcej vojenskej agresie voči Ukrajine dokázal, že aj informácie sa môžu stať zbraňami. Uznesenie konštatuje, že Rusko sa angažuje v dezinformáciách s "nevídanou zlovôľou" a v nevídanom rozsahu s cieľom klamať o invázii na Ukrajine svojich občanov doma, ale aj medzinárodné spoločenstvo. Parlament v tejto súvislosti privítal nedávny celoeurópsky zákaz ruských propagandistických kanálov, ako sú Sputnik a RT.
Zákonodarcovia zároveň vyzval Európsku komisiu, aby problém dezinformácií riešila vytvorením spoločnej stratégie, ktorej súčasťou by malo byť aj uplatnenie konkrétnych sankcií v prípade zahraničného zasahovania a dezinformačných kampaní. Poslanci chcú, aby sa do zvyšovania povedomia a informovanosti verejnosti zapojili organizácie občianskej spoločnosti, čo sa osvedčilo napríklad na Taiwane. Zdôraznili tiež, že spoluprácu s podobne zmýšľajúcimi partnermi treba nadviazať po celom svete.
Parlament v tejto súvislosti odporučil:
– vyčleniť financie pre široko distribuované, pluralitné a nezávislé médiá, novinárov, overovateľov faktov a výskumníkov; zvážiť zrušenie licencií organizáciám šíriacim propagandu zahraničných štátov;
– prinútiť platformy sociálnych médií, ktoré slúžia ako prostriedok na zasahovanie zahraničných aktérov, aby nepropagovali obsah pochádzajúci z nedôveryhodných účtov, ktoré podporujú šírenie škodlivého obsahu spojeného so zahraničným zasahovaním, a to aj v iných jazykoch než v angličtine;
– navrhnúť európskym univerzitám, aby prehodnotili svoju spoluprácu s Konfuciovými inštitútmi, ktoré sú čínskymi lobistickými platformami;
– objasniť vzťahy medzi niektorými európskymi politickými stranami a Ruskom;
– zakázať zahraničné financovanie európskych a vnútroštátnych politických strán;
– urýchlene zlepšiť kybernetickú bezpečnosť a zabrániť používaniu softvérov na nezákonné sledovanie, ako je Pegasus;
– sťažiť zahraničným aktérom zamestnávanie bývalých vrcholových európskych politikov.
Za uvedené uznesenie sa vyslovilo 552 poslancov, 81 bolo proti a 60 sa zdržalo hlasovania.
spravodajca TASR Jaromír Novak
