Erdogan hrozí spustením novej vojenskej invázie na severe Sýrie s cieľom vytlačiť kurdské sily, ktorým Ankara pripisuje zodpovednosť za novembrový bombový útok v Istanbule.
Autor TASR
Istanbul 11. decembra (TASR) - Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan v nedeľnom telefonáte vyzval šéfa Kremľa Vladimira Putina, aby Rusko zariadilo odsun kurdských síl zo severnej Sýrie. Putin a Erdogan sa rozprávali aj o dodávkach obilia cez Čierne more a spoločných energetických projektoch, najmä čo sa týka plynu. TASR informuje na základe správ prevzaných z agentúr AFP a Reuters, ktoré sa odvolávajú na vyhlásenie tureckej prezidentskej kancelárie a Kremľa.
Erdogan podľa svojho úradu v rozhovore s Putinom tlmočil "úprimné želanie, aby sa rusko-ukrajinská vojna skončila čo najskôr".
Vyjadril okrem iného záujem o rozšírenie dohody o vývoze ukrajinského obilia aj na iné komodity. Ankara a Moskva by mohli podľa tureckej prezidentskej kancelárie postupne začať s prípravou na export potravín a iných produktov.
Ukrajina momentálne vyváža svoje obilie z čiernomorských prístavov na základe dohody o vývoze obilia a hnojív, ktorú v júli pomohli s Ukrajinou a Ruskom vyjednať OSN a Turecko.
Kremeľ v tejto súvislosti uviedol, že daná dohoda má "komplexný" charakter a naliehal hlavne na odstránenie obmedzení čo sa týka vývozu ruského obilia a hnojív. Moskva vyzvala OSN, aby zatlačila na Západ ohľadom zrušenia niektorých sankcií, ktoré by zaistili voľný export hnojív a poľnohospodárskych produktov z Ruska. Podľa Moskvy ide o časť dohody o vývoze obilia, ktorá dosiaľ nebola implementovaná.
Putin a Erdogan podľa Kremľa hovorili aj o iniciatíve zameranej na vytvorenie lokality na export ruského plynu v Turecku. Tento návrh predložil Putin v októbri. Jeho cieľom je presmerovať do Európy dodávky z ruských plynovodov Nord Stream, ktoré boli poškodené pri septembrových výbuchoch.
Erdogan Putinovi povedal, že je "dôležité odpratať (kurdských bojovníkov) z (turecko-sýrskej) hranice do hĺbky najmenej 30 kilometrov". Dodal, že to predstavuje prioritu Ankary.
Erdogan hrozí spustením novej vojenskej invázie na severe Sýrie s cieľom vytlačiť kurdské sily, ktorým Ankara pripisuje zodpovednosť za novembrový bombový útok v Istanbule, pri ktorom zahynulo šesť ľudí a 81 osôb utrpelo zranenia. Kurdské Ľudové obrané jednotky (YPG) akúkoľvek účasť na predmetnom čine popierajú.
Turecké sily od 20. novembra uskutočňujú nálety na pozície kurdských milícií na severe Sýrie neďaleko hraníc s Tureckom a pokračujú aj delostrelecké útoky.
Na základe dohody z roku 2019 medzi Moskvou a Ankarou bola ukončená pozemná ofenzíva vytvorením 30-kilometrovej "bezpečnej zóny", ktorá má Turecko chrániť pred cezhraničnými útokmi z územia Sýrie. Erdogan však viní Rusko, podporujúce sýrskeho prezidenta Bašára Asada, z toho, že túto dohodu porušuje.
Erdogan podľa svojho úradu v rozhovore s Putinom tlmočil "úprimné želanie, aby sa rusko-ukrajinská vojna skončila čo najskôr".
Vyjadril okrem iného záujem o rozšírenie dohody o vývoze ukrajinského obilia aj na iné komodity. Ankara a Moskva by mohli podľa tureckej prezidentskej kancelárie postupne začať s prípravou na export potravín a iných produktov.
Ukrajina momentálne vyváža svoje obilie z čiernomorských prístavov na základe dohody o vývoze obilia a hnojív, ktorú v júli pomohli s Ukrajinou a Ruskom vyjednať OSN a Turecko.
Kremeľ v tejto súvislosti uviedol, že daná dohoda má "komplexný" charakter a naliehal hlavne na odstránenie obmedzení čo sa týka vývozu ruského obilia a hnojív. Moskva vyzvala OSN, aby zatlačila na Západ ohľadom zrušenia niektorých sankcií, ktoré by zaistili voľný export hnojív a poľnohospodárskych produktov z Ruska. Podľa Moskvy ide o časť dohody o vývoze obilia, ktorá dosiaľ nebola implementovaná.
Putin a Erdogan podľa Kremľa hovorili aj o iniciatíve zameranej na vytvorenie lokality na export ruského plynu v Turecku. Tento návrh predložil Putin v októbri. Jeho cieľom je presmerovať do Európy dodávky z ruských plynovodov Nord Stream, ktoré boli poškodené pri septembrových výbuchoch.
Erdogan Putinovi povedal, že je "dôležité odpratať (kurdských bojovníkov) z (turecko-sýrskej) hranice do hĺbky najmenej 30 kilometrov". Dodal, že to predstavuje prioritu Ankary.
Erdogan hrozí spustením novej vojenskej invázie na severe Sýrie s cieľom vytlačiť kurdské sily, ktorým Ankara pripisuje zodpovednosť za novembrový bombový útok v Istanbule, pri ktorom zahynulo šesť ľudí a 81 osôb utrpelo zranenia. Kurdské Ľudové obrané jednotky (YPG) akúkoľvek účasť na predmetnom čine popierajú.
Turecké sily od 20. novembra uskutočňujú nálety na pozície kurdských milícií na severe Sýrie neďaleko hraníc s Tureckom a pokračujú aj delostrelecké útoky.
Na základe dohody z roku 2019 medzi Moskvou a Ankarou bola ukončená pozemná ofenzíva vytvorením 30-kilometrovej "bezpečnej zóny", ktorá má Turecko chrániť pred cezhraničnými útokmi z územia Sýrie. Erdogan však viní Rusko, podporujúce sýrskeho prezidenta Bašára Asada, z toho, že túto dohodu porušuje.