Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Ekonomické sankcie uvalené na Katar štátmi regiónu viedli k prerušeniu dovozu potravín a ďalších komodít.
Autor TASR
Ankara 14. júna (TASR) - Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan odsúdil izoláciu Kataru jeho arabskými susedmi a označil ju za porušenie hodnôt islamu. Informovala o tom dnes agentúra Reuters.
Turecko je regionálnym spojencom Kataru a Erdoganove slová z utorka sú zatiaľ najsilnejšou reakciou na napätú situáciu, ktorá vznikla po tom, ako Saudská Arábia, Spojené arabské emiráty, Bahrajn a Egypt prerušili vzťahy s Katarom a začali voči nemu uplatňovať ekonomické sankcie. Diplomatický konflikt vznikol na základe obvinení, že Katar financuje extrémistické islamistické skupiny. Katar tieto obvinenia odmieta.
"Izolovať štát vo všetkých možných oblastiach je neľudské a protirečí to hodnotám islamu. Je to ako by bol nad Katarom vynesený rozsudok smrti," vyhlásil Erdogan v utorok v Ankare na stretnutí s členmi vládnucej Strany spravodlivosti a rozvoja (AKP).
Upozornil, že práve Katar spoločne s Tureckom zaujali "najzásadnejší postoj proti teroristickej organizácii Islamský štát". Dodal, že obviňovanie Kataru je nezmyselné.
Ekonomické sankcie uvalené na Katar štátmi regiónu viedli k prerušeniu dovozu potravín a ďalších komodít. Spôsobili tiež, že niektoré zahraničné banky znižujú rozsah svojho podnikania v tomto štáte.
Katar pred vypuknutím diplomatickej krízy dovážal zo zahraničia - najmä zo susediacich štátov v Perzskom zálive - až 80 percent potravín. Teraz o dodávkach potravín a vody vedie rokovania s Iránom a Tureckom.
Reštrikcie voči Kataru kritizoval aj iracký premiér Hajdár Abádí, ktorý v utorok upozornil, že uvalené sankcie škodia radovým obyvateľom emirátu, nie jeho vládcom.
Arabské štáty Perzského zálivu verejne voči Kataru nevzniesli žiadne požiadavky. Neoficiálne však od neho žiadajú prerušenie diplomatických vzťahov s Iránom, vyhostenie všetkých členov palestínskeho hnutia Hamas a hnutia Moslimského bratstvo, zmrazenie bankových kont členov Hamasu, ukončenie podpory teroristických organizácií a zasahovania do záležitostí Egypta, spresnila agentúra Reuters.
Niektorí analytici tvrdia, že medzi požiadavkami je aj ukončenie činnosti satelitnej televízie al-Džazíra alebo zmena jej redakčnej politiky.
Turecko a Katar poskytovali podporu hnutiu Moslimské bratstvo, ktoré bolo nedávno v Egypte vplyvnou politickou silou, a podporili aj povstalcov bojujúcich v Sýrii za zosadenie prezidenta Bašára Asada.
Turecko je regionálnym spojencom Kataru a Erdoganove slová z utorka sú zatiaľ najsilnejšou reakciou na napätú situáciu, ktorá vznikla po tom, ako Saudská Arábia, Spojené arabské emiráty, Bahrajn a Egypt prerušili vzťahy s Katarom a začali voči nemu uplatňovať ekonomické sankcie. Diplomatický konflikt vznikol na základe obvinení, že Katar financuje extrémistické islamistické skupiny. Katar tieto obvinenia odmieta.
"Izolovať štát vo všetkých možných oblastiach je neľudské a protirečí to hodnotám islamu. Je to ako by bol nad Katarom vynesený rozsudok smrti," vyhlásil Erdogan v utorok v Ankare na stretnutí s členmi vládnucej Strany spravodlivosti a rozvoja (AKP).
Upozornil, že práve Katar spoločne s Tureckom zaujali "najzásadnejší postoj proti teroristickej organizácii Islamský štát". Dodal, že obviňovanie Kataru je nezmyselné.
Ekonomické sankcie uvalené na Katar štátmi regiónu viedli k prerušeniu dovozu potravín a ďalších komodít. Spôsobili tiež, že niektoré zahraničné banky znižujú rozsah svojho podnikania v tomto štáte.
Katar pred vypuknutím diplomatickej krízy dovážal zo zahraničia - najmä zo susediacich štátov v Perzskom zálive - až 80 percent potravín. Teraz o dodávkach potravín a vody vedie rokovania s Iránom a Tureckom.
Reštrikcie voči Kataru kritizoval aj iracký premiér Hajdár Abádí, ktorý v utorok upozornil, že uvalené sankcie škodia radovým obyvateľom emirátu, nie jeho vládcom.
Arabské štáty Perzského zálivu verejne voči Kataru nevzniesli žiadne požiadavky. Neoficiálne však od neho žiadajú prerušenie diplomatických vzťahov s Iránom, vyhostenie všetkých členov palestínskeho hnutia Hamas a hnutia Moslimského bratstvo, zmrazenie bankových kont členov Hamasu, ukončenie podpory teroristických organizácií a zasahovania do záležitostí Egypta, spresnila agentúra Reuters.
Niektorí analytici tvrdia, že medzi požiadavkami je aj ukončenie činnosti satelitnej televízie al-Džazíra alebo zmena jej redakčnej politiky.
Turecko a Katar poskytovali podporu hnutiu Moslimské bratstvo, ktoré bolo nedávno v Egypte vplyvnou politickou silou, a podporili aj povstalcov bojujúcich v Sýrii za zosadenie prezidenta Bašára Asada.
