Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Turecký prezident ďalej poznamenal, že predchádzajúci lídri jeho krajiny "spravili chybu", keď v roku 1952 súhlasili so vstupom Grécka do NATO.
Autor TASR
,aktualizované Ankara 13. mája (TASR) - Rozšíriť Severoatlantickú alianciu o Fínsko a Švédsko by bola "chyba", povedal v piatok turecký prezident Recep Tayyip Erdogan. TASR informáciu prevzala od agentúry AFP.
"Nemáme (na to) pozitívny názor," uviedol Erdogan v reakcii na správy, že Fínsko a Švédsko zvažujú vstup do NATO. Tieto štáty totiž podľa Erdogana slúžia ako útočiská pre členov Revolučného frontu ľudového oslobodenia (DHKP-C) či Strany kurdských pracujúcich (PKK), ktoré sú v Turecku zakázané.
"Škandinávske krajiny sú ako penzióny pre teroristické organizácie," povedal Erdogan novinárom v Istanbule.
Turecký prezident ďalej poznamenal, že predchádzajúci lídri jeho krajiny "spravili chybu", keď v roku 1952 súhlasili so vstupom Grécka do NATO. "My, ako Turecko, nechceme v tejto otázke urobiť ďalšiu takúto chybu," zdôraznil.
Fínsky prezident Sauli Niinistö a tamojšia premiérka Sanna Marinová v spoločnom vyhlásení vo štvrtok oficiálne oznámili, že podporujú vstup svojej vlasti do NATO.
Úsilie Fínska stať sa členskou krajinou NATO podporili viaceré krajiny vrátane Francúzska, Nemecka či Slovenska, ako aj generálny tajomník Aliancie Jens Stoltenberg. Rozšírenie Aliancie však musia jednomyseľne schváliť všetky členské krajiny, medzi ktoré patrí aj Turecko.
Fínsko a susedné Švédsko, ktoré taktiež zvažuje vstup do Aliancie, si totiž zachovávali neutralitu aj počas studenej vojny, a to preto, aby neprovokovali Sovietsky zväz. Švédsko má svoje rozhodnutie o prípadnom vstupe do Aliancie oznámiť v najbližších dňoch.
Turecko, ktoré je členskou krajinou NATO, má v Čiernom mori námornú hranicu s Ukrajinou a Ruskom, pričom si udržiava dobré vzťahy s oboma krajinami. Ankara sa preto usiluje fungovať ako mediátor pri riešení ozbrojeného konfliktu medzi Kyjevom a Moskvou. Po tom, čo sa v Istanbule konali rokovania ministrov zahraničných vecí a mierových vyjednávačov oboch strán, chce Turecko hostiť aj stretnutie lídrov Ruska a Ukrajiny.
"Nemáme (na to) pozitívny názor," uviedol Erdogan v reakcii na správy, že Fínsko a Švédsko zvažujú vstup do NATO. Tieto štáty totiž podľa Erdogana slúžia ako útočiská pre členov Revolučného frontu ľudového oslobodenia (DHKP-C) či Strany kurdských pracujúcich (PKK), ktoré sú v Turecku zakázané.
"Škandinávske krajiny sú ako penzióny pre teroristické organizácie," povedal Erdogan novinárom v Istanbule.
Turecký prezident ďalej poznamenal, že predchádzajúci lídri jeho krajiny "spravili chybu", keď v roku 1952 súhlasili so vstupom Grécka do NATO. "My, ako Turecko, nechceme v tejto otázke urobiť ďalšiu takúto chybu," zdôraznil.
Fínsky prezident Sauli Niinistö a tamojšia premiérka Sanna Marinová v spoločnom vyhlásení vo štvrtok oficiálne oznámili, že podporujú vstup svojej vlasti do NATO.
Úsilie Fínska stať sa členskou krajinou NATO podporili viaceré krajiny vrátane Francúzska, Nemecka či Slovenska, ako aj generálny tajomník Aliancie Jens Stoltenberg. Rozšírenie Aliancie však musia jednomyseľne schváliť všetky členské krajiny, medzi ktoré patrí aj Turecko.
Fínsko a susedné Švédsko, ktoré taktiež zvažuje vstup do Aliancie, si totiž zachovávali neutralitu aj počas studenej vojny, a to preto, aby neprovokovali Sovietsky zväz. Švédsko má svoje rozhodnutie o prípadnom vstupe do Aliancie oznámiť v najbližších dňoch.
Turecko, ktoré je členskou krajinou NATO, má v Čiernom mori námornú hranicu s Ukrajinou a Ruskom, pričom si udržiava dobré vzťahy s oboma krajinami. Ankara sa preto usiluje fungovať ako mediátor pri riešení ozbrojeného konfliktu medzi Kyjevom a Moskvou. Po tom, čo sa v Istanbule konali rokovania ministrov zahraničných vecí a mierových vyjednávačov oboch strán, chce Turecko hostiť aj stretnutie lídrov Ruska a Ukrajiny.
