Ankara považuje YPG za odnož zakázanej Strany kurdských pracujúcich (PKK), ktorú Turecko, Spojené štáty a Európska únia zaradili na zoznam teroristických skupín.
Autor TASR
Ankara 24. mája (TASR) - Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan v pondelok pohrozil spustením novej vojenskej operácie v Sýrii s cieľom zaistiť bezpečnosť na južných hraniciach Turecka. V noci na utorok o tom informovala agentúra AP.
Po zasadnutí vlády Erdogan spresnil, že táto operácia bude návratom k snahám Turecka o vytvorenie 30-kilometrovej bezpečnej zóny pozdĺž hraníc so Sýriou.
Erdogan neposkytol ďalšie podrobnosti, vyhlásil len, že táto operácia sa začne po tom, ako turecké vojenské, spravodajské a bezpečnostné zložky ukončia na ňu prípravy.
AP pripomenula, že turecké sily v posledných rokoch uskutočnili tri veľké vpády do severnej Sýrie, pričom prevzali kontrolu nad oblasťami pozdĺž štátnych hraníc v snahe zabezpečiť ich pred hrozbami zo strany extrémistickej organizácie Islamský štát a milícií sýrskych Kurdov, ktoré sú známe pod názvom Oddiely ľudovej sebaobrany (YPG).
Spravodajský web Euractiv spresnil, že Turecko má v súčasnosti vojakov v štyroch regiónoch na severe Sýrie. Ide o dôsledok operácií Štít Eufratu (august 2016 až marec 2017), Olivová ratolesť (január 2018 až august 2019) a Prameň mieru (október až november 2019).
Ankara považuje YPG za odnož zakázanej Strany kurdských pracujúcich (PKK), ktorú Turecko, Spojené štáty a Európska únia zaradili na zoznam teroristických skupín.
PKK od roku 1984 vedie proti Turecku povstanie, ktoré si vyžiadalo už tisíce obetí na životoch.
Erdoganovo vyhlásenie z pondelka prišlo v situácii, keď Turecko namieta proti členstvu Fínska a Švédska v aliancii NATO. Turecko svoje nesúhlas zdôvodňuje tvrdením, že oba tieto štáty poskytujú podporu strane PKK i ďalším podobných skupinám považovaným Ankarou za teroristické.
Po zasadnutí vlády Erdogan spresnil, že táto operácia bude návratom k snahám Turecka o vytvorenie 30-kilometrovej bezpečnej zóny pozdĺž hraníc so Sýriou.
Erdogan neposkytol ďalšie podrobnosti, vyhlásil len, že táto operácia sa začne po tom, ako turecké vojenské, spravodajské a bezpečnostné zložky ukončia na ňu prípravy.
AP pripomenula, že turecké sily v posledných rokoch uskutočnili tri veľké vpády do severnej Sýrie, pričom prevzali kontrolu nad oblasťami pozdĺž štátnych hraníc v snahe zabezpečiť ich pred hrozbami zo strany extrémistickej organizácie Islamský štát a milícií sýrskych Kurdov, ktoré sú známe pod názvom Oddiely ľudovej sebaobrany (YPG).
Spravodajský web Euractiv spresnil, že Turecko má v súčasnosti vojakov v štyroch regiónoch na severe Sýrie. Ide o dôsledok operácií Štít Eufratu (august 2016 až marec 2017), Olivová ratolesť (január 2018 až august 2019) a Prameň mieru (október až november 2019).
Ankara považuje YPG za odnož zakázanej Strany kurdských pracujúcich (PKK), ktorú Turecko, Spojené štáty a Európska únia zaradili na zoznam teroristických skupín.
PKK od roku 1984 vedie proti Turecku povstanie, ktoré si vyžiadalo už tisíce obetí na životoch.
Erdoganovo vyhlásenie z pondelka prišlo v situácii, keď Turecko namieta proti členstvu Fínska a Švédska v aliancii NATO. Turecko svoje nesúhlas zdôvodňuje tvrdením, že oba tieto štáty poskytujú podporu strane PKK i ďalším podobných skupinám považovaným Ankarou za teroristické.