Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Vojenská operácia Turecka môže vyhnať veľké počty obyvateľov z ich domovov.
Autor TASR
Istanbul/Berlín/Paríž 13. októbra (TASR) - Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan v nedeľu vyhlásil, že vyhrážky západných veľmocí sankciami a zbrojnými embargami nezastavia tureckú vojenskú ofenzívu proti kurdským militantom v Sýrii. Informovala o tom tlačová agentúra AFP. Neskôr nemecká kancelárka Angela Merkelová v telefonáte vyzvala Erdogana, aby okamžite zastavil ofenzívu na severe Sýrie. Varovala ho, že jeho vojenská operácia môže ďalej destabilizovať celý región a oživiť džihádistickú organizáciu Islamský štát (IS).
"Odvtedy, čo sme spustili operáciu, čelíme vyhrážkam ekonomickými sankciami a embargami na predaj zbraní. Tí, čo si myslia, že vyhrážkami zmenia názor Turecka, sa hlboko mýlia," povedal Erdogan v televíznom prejave.
Francúzsko a Nemecko v sobotu oznámili, že pozastavujú export zbraní do Turecka z dôvodu jeho ofenzívy v Sýrii proti kurdským jednotkám známym ako Oddiely ľudovej obrany (YPG). Podobný krok už skôr urobilo Holandsko aj Fínsko.
Ankara pokladá YPG za odnož kurdských povstalcov na tureckom území, ktorí tam už desaťročia vedú povstanie. Západné veľmoci však využili Kurdov ako hlavnú pozemnú silu v boji proti organizácii Islamský štát (IS) v Sýrii, keď tam, a aj v susednom Iraku, vyhlásila samozvaný kalifát.
Erdogan uviedol, že v stredu sa telefonicky rozprával s nemeckou kancelárkou Merkelovou a spomenul jej záležitosť zbrojného embarga.
"Povedal som jej, aby mi to vysvetlila. Naozaj sme pevnými spojencami v NATO, alebo bola teroristická skupina (YPG) prijatá do NATO bez toho, aby som bol o tom informovaný?" opísal v prejave Erdogan svoj telefonát s Merkelovou.
Takisto odmietol návrh na akékoľvek sprostredkovanie rokovaní medzi Tureckom a YPG.
"Už ste niekedy videli, aby si štát sadol za jeden stôl s teroristickou skupinou?" položil Erdogan otázku.
Erdogan dodal, že turecká armáda a jej sýrski spolubojovníci teraz ovládajú pohraničné mesto Ras al-Ajn a že z dvoch strán obliehajú mesto Tal Abjad. Neskôr vydala agentúra AFP správu, že aj toto mesto dobyli.
Nemecká kancelárka túto nedeľu znova telefonovala s Erdoganom a vyzvala ho, aby okamžite zastavil ofenzívu na severe Sýrie, informoval vo vyhlásení jej úrad v Berlíne.
Vojenská operácia Turecka totiž môže vyhnať veľké počty obyvateľov z ich domovov, "destabilizovať celý región a znovu vzkriesiť Islamský štát", argumentovala Merkelová v telefonáte.
Francúzsko v nedeľu zasa vyjadrilo "obavy", keď kurdské úrady informovali, že stovky príbuzných zahraničných bojovníkov z Islamského štátu ušli z tábora pre vysídlených ľudí v meste Ajn Ísá na severe Sýrie, a to práve počas tureckej ofenzívy.
"Samozrejme, že máme obavy z toho, čo sa môže stať. A preto chceme, aby Turecko... čo najrýchlejšie ukončilo vojenský zásah, ktorý začalo," povedala hovorkyňa francúzskej vlády Sibeth Ndiayeová pre televíziu France 3.
Kurdská administratíva v severnej Sýrii oznámila, že turecké bombardovanie neďaleko spomínaného tábora v Ajn Ísá spôsobilo, že ušlo takmer 800 členov rodín militantov z IS. V tábore sa nachádzalo aj okolo 1000 manželiek a vdov po bojovníkoch IS s deťmi.
"Odvtedy, čo sme spustili operáciu, čelíme vyhrážkam ekonomickými sankciami a embargami na predaj zbraní. Tí, čo si myslia, že vyhrážkami zmenia názor Turecka, sa hlboko mýlia," povedal Erdogan v televíznom prejave.
Francúzsko a Nemecko v sobotu oznámili, že pozastavujú export zbraní do Turecka z dôvodu jeho ofenzívy v Sýrii proti kurdským jednotkám známym ako Oddiely ľudovej obrany (YPG). Podobný krok už skôr urobilo Holandsko aj Fínsko.
Ankara pokladá YPG za odnož kurdských povstalcov na tureckom území, ktorí tam už desaťročia vedú povstanie. Západné veľmoci však využili Kurdov ako hlavnú pozemnú silu v boji proti organizácii Islamský štát (IS) v Sýrii, keď tam, a aj v susednom Iraku, vyhlásila samozvaný kalifát.
Erdogan uviedol, že v stredu sa telefonicky rozprával s nemeckou kancelárkou Merkelovou a spomenul jej záležitosť zbrojného embarga.
"Povedal som jej, aby mi to vysvetlila. Naozaj sme pevnými spojencami v NATO, alebo bola teroristická skupina (YPG) prijatá do NATO bez toho, aby som bol o tom informovaný?" opísal v prejave Erdogan svoj telefonát s Merkelovou.
Takisto odmietol návrh na akékoľvek sprostredkovanie rokovaní medzi Tureckom a YPG.
"Už ste niekedy videli, aby si štát sadol za jeden stôl s teroristickou skupinou?" položil Erdogan otázku.
Erdogan dodal, že turecká armáda a jej sýrski spolubojovníci teraz ovládajú pohraničné mesto Ras al-Ajn a že z dvoch strán obliehajú mesto Tal Abjad. Neskôr vydala agentúra AFP správu, že aj toto mesto dobyli.
Nemecká kancelárka túto nedeľu znova telefonovala s Erdoganom a vyzvala ho, aby okamžite zastavil ofenzívu na severe Sýrie, informoval vo vyhlásení jej úrad v Berlíne.
Vojenská operácia Turecka totiž môže vyhnať veľké počty obyvateľov z ich domovov, "destabilizovať celý región a znovu vzkriesiť Islamský štát", argumentovala Merkelová v telefonáte.
Francúzsko v nedeľu zasa vyjadrilo "obavy", keď kurdské úrady informovali, že stovky príbuzných zahraničných bojovníkov z Islamského štátu ušli z tábora pre vysídlených ľudí v meste Ajn Ísá na severe Sýrie, a to práve počas tureckej ofenzívy.
"Samozrejme, že máme obavy z toho, čo sa môže stať. A preto chceme, aby Turecko... čo najrýchlejšie ukončilo vojenský zásah, ktorý začalo," povedala hovorkyňa francúzskej vlády Sibeth Ndiayeová pre televíziu France 3.
Kurdská administratíva v severnej Sýrii oznámila, že turecké bombardovanie neďaleko spomínaného tábora v Ajn Ísá spôsobilo, že ušlo takmer 800 členov rodín militantov z IS. V tábore sa nachádzalo aj okolo 1000 manželiek a vdov po bojovníkoch IS s deťmi.
