Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Turecko je jedným z najbližších spojencov Azerbajdžanu a vehementne obhajuje jeho právo na opätovné získanie území, o ktoré krajina prišla počas vojny v rokoch 1988-1994.
Autor TASR
Ankara 16. novembra (TASR) - Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan v pondelok požiadal parlament, aby schválil vyslanie vojakov do Azerbajdžanu, kde majú spolu s Ruskom zriadiť "mierotvorné centrum" na monitorovanie prímeria v súvislosti s bojmi o sporný región Náhorný Karabach, informovala tlačová agentúra AFP.
Erdoganova výzva prichádza po dvoch dňoch rokovaní v Ankare s ruskými predstaviteľmi o tom, ako sa tieto dve regionálne mocnosti hodlajú podieľať na implementácii Moskvou sprostredkovaného prímeria podpísaného minulý týždeň.
Turecko je jedným z najbližších spojencov Azerbajdžanu a vehementne obhajuje jeho právo na opätovné získanie území, o ktoré krajina prišla počas vojny v rokoch 1988-1994 v prospech arménskych separatistov.
Ruskom sprostredkovaná dohoda ukončila viac než šesť týždňov trvajúce boje, ktoré si vyžiadali najmenej 1400 mŕtvych. Etnickí Arméni súhlasili s tým, že sa stiahnu z rozsiahlych území Náhorného Karabachu v Azerbajdžane.
Predmetná misia by bola aktívna po dobu jedného roka a jej rozsah by stanovil Erdogan.
Rusko vysiela do danej oblasti 1960 členov mierových jednotiek, ako aj obrnené vozidlá a iné vojenské zariadenia na monitorovanie dodržiavania dohody o prímerí.
Moskva opakovane zdôraznila, že Turecko nebude mať v teréne podľa podmienok dohody žiadnych vojakov.
Ruskom sprostredkovaná dohoda ukladá, že mierotvorné centrum bude dohliadať na prímerie, ale nešpecifikuje jeho oficiálnu úlohu.
Azerbajdžan medzitým vyhovel žiadosti Arménska o predĺženie konečného termínu na odovzdanie kontroly nad okresom Kelbadžar o desať dní - do 25. novembra.
Okres Kelbadžar, ktorý v roku 1993 obsadili jednotky medzinárodne neuznanej Náhornokarabašskej republiky, malo Arménsko pôvodne odovzdať do nedele 15. novembra. Okres Agdam musí odovzdať podľa pôvodného plánu do 20. novembra a okres Lačin do 1. decembra.
Arménsko sa zaviazalo Azerbajdžanu odovzdať kontrolu nad viacerými okresmi v súlade s trilaterálnou dohodou, ktorú 9. novembra podpísali ruský prezident Vladimir Putin, azerbajdžanský prezident Ilham Alijev a arménsky premiér Nikol Pašinjan.
Táto dohoda je mnohými Arménmi vnímaná ako kapitulácia a v Arménsku po jej podpísaní vypukli protesty, ktorých účastníci žiadajú Pašinjanovu demisiu a vypovedanie dohody. Obyvatelia niektorých okresov, ktoré majú pripadnúť Azerbajdžanu, podpaľujú svoje domy.
Azerbajdžan je spojencom Turecka, zatiaľ čo Arménsko má podporu Ruska.
Erdoganova výzva prichádza po dvoch dňoch rokovaní v Ankare s ruskými predstaviteľmi o tom, ako sa tieto dve regionálne mocnosti hodlajú podieľať na implementácii Moskvou sprostredkovaného prímeria podpísaného minulý týždeň.
Turecko je jedným z najbližších spojencov Azerbajdžanu a vehementne obhajuje jeho právo na opätovné získanie území, o ktoré krajina prišla počas vojny v rokoch 1988-1994 v prospech arménskych separatistov.
Ruskom sprostredkovaná dohoda ukončila viac než šesť týždňov trvajúce boje, ktoré si vyžiadali najmenej 1400 mŕtvych. Etnickí Arméni súhlasili s tým, že sa stiahnu z rozsiahlych území Náhorného Karabachu v Azerbajdžane.
Predmetná misia by bola aktívna po dobu jedného roka a jej rozsah by stanovil Erdogan.
Rusko vysiela do danej oblasti 1960 členov mierových jednotiek, ako aj obrnené vozidlá a iné vojenské zariadenia na monitorovanie dodržiavania dohody o prímerí.
Moskva opakovane zdôraznila, že Turecko nebude mať v teréne podľa podmienok dohody žiadnych vojakov.
Ruskom sprostredkovaná dohoda ukladá, že mierotvorné centrum bude dohliadať na prímerie, ale nešpecifikuje jeho oficiálnu úlohu.
Azerbajdžan medzitým vyhovel žiadosti Arménska o predĺženie konečného termínu na odovzdanie kontroly nad okresom Kelbadžar o desať dní - do 25. novembra.
Okres Kelbadžar, ktorý v roku 1993 obsadili jednotky medzinárodne neuznanej Náhornokarabašskej republiky, malo Arménsko pôvodne odovzdať do nedele 15. novembra. Okres Agdam musí odovzdať podľa pôvodného plánu do 20. novembra a okres Lačin do 1. decembra.
Arménsko sa zaviazalo Azerbajdžanu odovzdať kontrolu nad viacerými okresmi v súlade s trilaterálnou dohodou, ktorú 9. novembra podpísali ruský prezident Vladimir Putin, azerbajdžanský prezident Ilham Alijev a arménsky premiér Nikol Pašinjan.
Táto dohoda je mnohými Arménmi vnímaná ako kapitulácia a v Arménsku po jej podpísaní vypukli protesty, ktorých účastníci žiadajú Pašinjanovu demisiu a vypovedanie dohody. Obyvatelia niektorých okresov, ktoré majú pripadnúť Azerbajdžanu, podpaľujú svoje domy.
Azerbajdžan je spojencom Turecka, zatiaľ čo Arménsko má podporu Ruska.
