Hnutie Taliban je v Afganistane opäť pri moci od leta roku 2021, ale na medzinárodnej scéne sa mu nepodarilo získať uznanie.
Autor TASR
Istanbul/Kábul 28. mája (TASR) - V Afganistane vládnuce fundamentalistické hnutie Taliban v nedeľu večer zablahoželalo Recepovi Tayyipovi Erdoganovi k víťazstvu vo voľbách prezidenta Tureckej republiky, aj keď konečné oficiálne výsledky hlasovania ešte neboli zverejnené. Informovala o tom agentúra DPA.
Úradujúci premiér vlády Talibanu mulla Muhammad Hasan Achund vo svojej reakcii uviedol, že dúfa v pokračovanie "priateľských vzťahov" s Tureckom, informoval spravodajský web Tolonews.
Hnutie Taliban je v Afganistane opäť pri moci od leta roku 2021, ale na medzinárodnej scéne sa mu nepodarilo získať uznanie.
Druhé kolo prezidentských volieb sa konalo v deň, keď si Turecko pripomína 10. výročie začiatku protivládnych protestov, ktoré vypukli kvôli plánom súvisiacim so zrušením parku Gezi v Istanbule a ktoré sa neskôr sa rozšírili do celého Turecka. Šlo o najväčšiu vlnu občianskej neposlušnosti a protivládnych nepokojov za mnoho desaťročí tureckej histórie.
Do protestov sa zapojili najmä mladí ľudia. Ich hnutie síce nemalo vodcov ani program, ale milióny protestujúcich sa tri týždne domáhali väčšej miery slobody a dožadovali sa, aby mali prístup do tureckých médií, nad ktorými vláda vykonáva prísnu kontrolu. Ľuďom sa tiež nepáčila rastúca islamizácia tureckej spoločnosti.
Prezident Erdogan obvinil protestujúcich zo snahy zvrhnúť jeho vládu. Vláda sa s protestujúcimi tvrdo vysporiadala, pričom pri policajných zásahoch zahynulo 11 ľudí a viac ako 8000 ich bolo zranených.
Úradujúci premiér vlády Talibanu mulla Muhammad Hasan Achund vo svojej reakcii uviedol, že dúfa v pokračovanie "priateľských vzťahov" s Tureckom, informoval spravodajský web Tolonews.
Hnutie Taliban je v Afganistane opäť pri moci od leta roku 2021, ale na medzinárodnej scéne sa mu nepodarilo získať uznanie.
Druhé kolo prezidentských volieb sa konalo v deň, keď si Turecko pripomína 10. výročie začiatku protivládnych protestov, ktoré vypukli kvôli plánom súvisiacim so zrušením parku Gezi v Istanbule a ktoré sa neskôr sa rozšírili do celého Turecka. Šlo o najväčšiu vlnu občianskej neposlušnosti a protivládnych nepokojov za mnoho desaťročí tureckej histórie.
Do protestov sa zapojili najmä mladí ľudia. Ich hnutie síce nemalo vodcov ani program, ale milióny protestujúcich sa tri týždne domáhali väčšej miery slobody a dožadovali sa, aby mali prístup do tureckých médií, nad ktorými vláda vykonáva prísnu kontrolu. Ľuďom sa tiež nepáčila rastúca islamizácia tureckej spoločnosti.
Prezident Erdogan obvinil protestujúcich zo snahy zvrhnúť jeho vládu. Vláda sa s protestujúcimi tvrdo vysporiadala, pričom pri policajných zásahoch zahynulo 11 ľudí a viac ako 8000 ich bolo zranených.