Primátor Ríma Ignazio Marino vylúčil, že by sa smútočný obrad a pohreb Priebkeho mohol konať na území talianskej metropoly.
Autor TASR
Rím/Berlín 16. októbra (TASR) - Truhla s telesnými pozostatkami zosnulého nemeckého vojnového zločinca Ericha Priebkeho čaká aj naďalej na vojenskom letisku Pratica di Mare neďaleko Ríma na definitívne vyriešenie otázky posledného miesta odpočinku niekdajšieho dôstojníka síl SS.
Plánovanú poslednú rozlúčku so zosnulým museli v utorok v mestečku Albano Laziale, južne od talianskej metropoly, predčasne prerušiť a ukončiť pre mimoriadnu eskaláciu napätia, pokračujúce zrážky medzi odporcami obradu a neonacistami, po ktorých ochrancovia poriadku zadržali najmenej dve osoby. Talianska justícia vyšetruje pozadie nepokojov. Truhlu následne previezli na armádne letisko.
Kým Rím by rád dosiahol, aby Priebkeho pochovali v spolkovej republike, Berlín sa vo veci nepovažuje za kompetentného. Médiá však informovali, že medzi oboma krajinami došlo už kvôli kauze k neoficiálnym kontaktom, čo potvrdil aj hovorca nemeckého rezortu zahraničných vecí. Súčasne však pripomenul, že v prípade úmrtia Nemca v zahraničí je jeho pohreb záležitosťou jeho blízkych. Informácie priniesli tlačové agentúry DPA a APA.
Viacerí nemeckí činitelia vrátane krajinského ministra vnútra z Brandenburska Ralfa Holzschuhera upozorňujú však na riziká spojené s pochovaním Priebkeho v spolkovej republike a ako jedinú prijateľnú verziu navrhujú pochovanie v neoznačenom hrobe (aby sa zabránilo pri ňom pravidelnému zhromažďovaniu vyznávačov ultrapravicových ideí).
Primátor Ríma Ignazio Marino vylúčil, že by sa smútočný obrad a pohreb Priebkeho mohol konať na území talianskej metropoly. Tamojší policajný veliteľ Giuseppe Pecoraro sa nechal počuť, že by sa riešenie malo nájsť ešte dnes.
"My chceme Priebkeho meno zabudnúť. Nie je dôležité, kam poputuje jeho mŕtve telo. Miesto jeho posledného odpočinku by sa hlavne nemalo stať mauzóleom alebo pútnickým miestom pravicových extrémistov," vyhlásil najvyšší predstaviteľ židovskej komunity v Ríme Riccardo Pacifici.
Priebke sa v marci 1944 spolupodieľal na jednej z najväčších masakier, ktoré nemecké ozbrojené sily spáchali na talianskom území, konkrétne popravy 335 civilistov v odvete za predchádzajúci útok odbojárov na okupantov.
Od roku 1999 bol muž, ktorého vypátrali v roku 1994 v Argentíne, kde vtedy žil bez problémov už niekoľko desaťročí, zo zdravotných dôvodov v domácom väzení v Ríme, kde si odpykával právoplatný doživotný trest väzenia z roku 1998.
V roku 2003 Priebke v jednom z rozhovorov konštatoval, že spomínaná masakra v Ardeatínskych jaskyniach bola pre neho osobnou tragédiou. "Každý z nás chce tak rýchlo, ako to len bude možné, zabudnúť," vyhlásil vtedy bývalý dôstojník SS, ktorý vyjadril pripravenosť viesť dialóg s pozostalými po obetiach. Nikdy však svoj čin verejne neoľutoval, ani sa zaň neospravedlnil.
Pred rokmi vyvolal v Taliansku poriadny rozruch fakt, že Priebke napriek súdnemu konaniu trávil dovolenku pri Lago Maggiore.
Niekdajší esesák skonal doma v Ríme v piatok vo veku 100 rokov.
Samotný Priebke si podľa informácií jeho advokáta želal, aby ho pochovali pri manželke odpočívajúcej v Argentíne. Ich tamojšie dlhoročné bydlisko Bariloche však, podobne ako Priebkeho rodisko Henningsdorf v nemeckej spolkovej krajine Brandenbursko, vojnového zločinca na miestnom cintoríne nechce.
Plánovanú poslednú rozlúčku so zosnulým museli v utorok v mestečku Albano Laziale, južne od talianskej metropoly, predčasne prerušiť a ukončiť pre mimoriadnu eskaláciu napätia, pokračujúce zrážky medzi odporcami obradu a neonacistami, po ktorých ochrancovia poriadku zadržali najmenej dve osoby. Talianska justícia vyšetruje pozadie nepokojov. Truhlu následne previezli na armádne letisko.
Kým Rím by rád dosiahol, aby Priebkeho pochovali v spolkovej republike, Berlín sa vo veci nepovažuje za kompetentného. Médiá však informovali, že medzi oboma krajinami došlo už kvôli kauze k neoficiálnym kontaktom, čo potvrdil aj hovorca nemeckého rezortu zahraničných vecí. Súčasne však pripomenul, že v prípade úmrtia Nemca v zahraničí je jeho pohreb záležitosťou jeho blízkych. Informácie priniesli tlačové agentúry DPA a APA.
Viacerí nemeckí činitelia vrátane krajinského ministra vnútra z Brandenburska Ralfa Holzschuhera upozorňujú však na riziká spojené s pochovaním Priebkeho v spolkovej republike a ako jedinú prijateľnú verziu navrhujú pochovanie v neoznačenom hrobe (aby sa zabránilo pri ňom pravidelnému zhromažďovaniu vyznávačov ultrapravicových ideí).
Primátor Ríma Ignazio Marino vylúčil, že by sa smútočný obrad a pohreb Priebkeho mohol konať na území talianskej metropoly. Tamojší policajný veliteľ Giuseppe Pecoraro sa nechal počuť, že by sa riešenie malo nájsť ešte dnes.
"My chceme Priebkeho meno zabudnúť. Nie je dôležité, kam poputuje jeho mŕtve telo. Miesto jeho posledného odpočinku by sa hlavne nemalo stať mauzóleom alebo pútnickým miestom pravicových extrémistov," vyhlásil najvyšší predstaviteľ židovskej komunity v Ríme Riccardo Pacifici.
Priebke sa v marci 1944 spolupodieľal na jednej z najväčších masakier, ktoré nemecké ozbrojené sily spáchali na talianskom území, konkrétne popravy 335 civilistov v odvete za predchádzajúci útok odbojárov na okupantov.
Od roku 1999 bol muž, ktorého vypátrali v roku 1994 v Argentíne, kde vtedy žil bez problémov už niekoľko desaťročí, zo zdravotných dôvodov v domácom väzení v Ríme, kde si odpykával právoplatný doživotný trest väzenia z roku 1998.
V roku 2003 Priebke v jednom z rozhovorov konštatoval, že spomínaná masakra v Ardeatínskych jaskyniach bola pre neho osobnou tragédiou. "Každý z nás chce tak rýchlo, ako to len bude možné, zabudnúť," vyhlásil vtedy bývalý dôstojník SS, ktorý vyjadril pripravenosť viesť dialóg s pozostalými po obetiach. Nikdy však svoj čin verejne neoľutoval, ani sa zaň neospravedlnil.
Pred rokmi vyvolal v Taliansku poriadny rozruch fakt, že Priebke napriek súdnemu konaniu trávil dovolenku pri Lago Maggiore.
Niekdajší esesák skonal doma v Ríme v piatok vo veku 100 rokov.
Samotný Priebke si podľa informácií jeho advokáta želal, aby ho pochovali pri manželke odpočívajúcej v Argentíne. Ich tamojšie dlhoročné bydlisko Bariloche však, podobne ako Priebkeho rodisko Henningsdorf v nemeckej spolkovej krajine Brandenbursko, vojnového zločinca na miestnom cintoríne nechce.