Etiópska vláda potvrdila odsun eritrejských jednotiek z Tigraja. Súčasne poukázala na nedostatočnú humanitárnu pomoc pre Tigraj zo zahraničia.
Autor TASR
Johannesburg 4. apríla (TASR) - Eritrea začala sťahovať svoje jednotky zo severoetiópskeho federálneho štátu Tigraj. V noci na nedeľu o tom s odvolaním sa na etiópsku vládu informovala agentúra DPA.
Eritrejské jednotky vstúpili na územie Tigraja zrejme už v polovici decembra, aby podporili etiópske vládne sily. Etiópska vláda však ich prítomnosť v Tigraji de facto priznala až minulý týždeň, keď avizovala ich stiahnutie.
Dlhodobé napätie v Tigraji sa vystupňovalo vlani v novembri, keď vláda premiéra Abiya Ahmeda zasiahla vojensky proti jednotkám verným Tigrajskému ľudovo-oslobodzovaciemu frontu (TPLF). Vojenskej operácii predchádzali regionálne voľby v Tigraji, ktoré sa konali napriek nesúhlasu federálnej vlády.
Premiér Abiy 4. novembra 2020 oznámil začiatok vojenskej operácie proti jednotkám TPLF, pri ktorej prišli o život stovky ľudí a vyše 50.000 ich ušlo do susedného Sudánu. Abiy 28. novembra deklaroval víťazstvo vládnych jednotiek nad vzbúrencami. TPLF však vyhlásil, že je odhodlaný pokračovať v bojoch. Tie v oblasti stále pokračujú, čo tvrdia aj pozorovatelia OSN, USA a skupiny G7.
Etiópska vláda v sobotu potvrdila odsun eritrejských jednotiek z Tigraja. Súčasne poukázala na nedostatočnú humanitárnu pomoc pre Tigraj zo zahraničia.
Addis Abeba odmietla aj obavy zo strany EÚ a zahraničných vlád, ktoré sa týkali dodržiavania ľudských práv v Tigraji. Etiópska vláda uviedla, že zamestnanci humanitárnych organizácií majú do Tigraja neobmedzený prístup a že sa čoskoro začne aj vyšetrovania obvinení z porušovania ľudských práv.
Britský denník The Guardian pred niekoľkými dňami napísal, že konflikt v zväzovom štáte Tigraj si vyžiadal tisíce obetí, ktoré pozabíjali vojaci, polovojenské jednotky i povstalci. Najstaršia obeť mala vyše 90 rokov, najmladšou bolo dojča. Vedcom a vyšetrovateľom sa nateraz podarilo identifikovať 1900 obetí tigrajských masakier.
Šéf európskej diplomacie Josep Borrell v sobotu vyjadril obavy, že násilnosti zo štátu Tigraj by sa mohli rozšíriť aj do susedných krajín. Okrem Etiópie v oblasti Afrického rohu ležia aj Somálsko, Džibutsko a Eritrea.
"Tento konflikt by mohol viesť k destabilizácii celého Afrického rohu," varoval v príspevku o regióne postihnutom konfliktom.
Borrell dodal, že požiadal fínskeho ministra zahraničných vecí Pekku Haavista, aby vycestoval do Etiópie, tlmočil tam obavy EÚ a zdôraznil, že hlavnými prioritami EÚ je nastolenie mieru a skoncovanie s porušovaním ľudských práv.
Ministri zahraničných Kanady, Francúzska, Nemecka, Talianska, Japonsko, Británia, USA a šéf EÚ pre zahraničné veci na svojom rokovaní v piatok vyjadrili vážne znepokojenie nad porušovaním v etiópskom regióne Tigraj, dodala DPA.
Eritrejské jednotky vstúpili na územie Tigraja zrejme už v polovici decembra, aby podporili etiópske vládne sily. Etiópska vláda však ich prítomnosť v Tigraji de facto priznala až minulý týždeň, keď avizovala ich stiahnutie.
Dlhodobé napätie v Tigraji sa vystupňovalo vlani v novembri, keď vláda premiéra Abiya Ahmeda zasiahla vojensky proti jednotkám verným Tigrajskému ľudovo-oslobodzovaciemu frontu (TPLF). Vojenskej operácii predchádzali regionálne voľby v Tigraji, ktoré sa konali napriek nesúhlasu federálnej vlády.
Premiér Abiy 4. novembra 2020 oznámil začiatok vojenskej operácie proti jednotkám TPLF, pri ktorej prišli o život stovky ľudí a vyše 50.000 ich ušlo do susedného Sudánu. Abiy 28. novembra deklaroval víťazstvo vládnych jednotiek nad vzbúrencami. TPLF však vyhlásil, že je odhodlaný pokračovať v bojoch. Tie v oblasti stále pokračujú, čo tvrdia aj pozorovatelia OSN, USA a skupiny G7.
Etiópska vláda v sobotu potvrdila odsun eritrejských jednotiek z Tigraja. Súčasne poukázala na nedostatočnú humanitárnu pomoc pre Tigraj zo zahraničia.
Addis Abeba odmietla aj obavy zo strany EÚ a zahraničných vlád, ktoré sa týkali dodržiavania ľudských práv v Tigraji. Etiópska vláda uviedla, že zamestnanci humanitárnych organizácií majú do Tigraja neobmedzený prístup a že sa čoskoro začne aj vyšetrovania obvinení z porušovania ľudských práv.
Britský denník The Guardian pred niekoľkými dňami napísal, že konflikt v zväzovom štáte Tigraj si vyžiadal tisíce obetí, ktoré pozabíjali vojaci, polovojenské jednotky i povstalci. Najstaršia obeť mala vyše 90 rokov, najmladšou bolo dojča. Vedcom a vyšetrovateľom sa nateraz podarilo identifikovať 1900 obetí tigrajských masakier.
Šéf európskej diplomacie Josep Borrell v sobotu vyjadril obavy, že násilnosti zo štátu Tigraj by sa mohli rozšíriť aj do susedných krajín. Okrem Etiópie v oblasti Afrického rohu ležia aj Somálsko, Džibutsko a Eritrea.
"Tento konflikt by mohol viesť k destabilizácii celého Afrického rohu," varoval v príspevku o regióne postihnutom konfliktom.
Borrell dodal, že požiadal fínskeho ministra zahraničných vecí Pekku Haavista, aby vycestoval do Etiópie, tlmočil tam obavy EÚ a zdôraznil, že hlavnými prioritami EÚ je nastolenie mieru a skoncovanie s porušovaním ľudských práv.
Ministri zahraničných Kanady, Francúzska, Nemecka, Talianska, Japonsko, Británia, USA a šéf EÚ pre zahraničné veci na svojom rokovaní v piatok vyjadrili vážne znepokojenie nad porušovaním v etiópskom regióne Tigraj, dodala DPA.