Úrady zatknutých sudcov a prokurátorov podozrievali z toho, že sú súčasťou hnutia exilového moslimského duchovného Fethullaha Gülena, ktoré Erdogan obviňuje zo zodpovednosti za pokus o prevrat.
Autor TASR
Štrasburg 23. novembra (TASR) - Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) v Štrasburgu v utorok rozhodol, že Turecko konalo nezákonne, keď po zmarenom puči voči prezidentovi Recepovi Tayyipovi Erdoganovi z roku 2016 zadržalo vyše 400 sudcov a prokurátorov. Informovala o tom agentúra AFP.
Súd zároveň nariadil tureckej vláde vyplatiť odškodné 5000 eur každému zo 427 sťažovateľov, ktorí v čase pokusu o prevrat pôsobili v tureckej justícii a boli zadržaní. Ich zatknutie bolo podľa ESĽP nezákonné a obmedzilo osobnú slobodu sťažovateľov.
Verdikt ešte nie je právoplatný a obe strany sa voči nemu môžu odvolať do troch mesiacov. Agentúra DPA pripomína, že ESĽP v podobných prípadoch už viackrát rozhodol v neprospech Turecka.
Úrady zatknutých sudcov a prokurátorov podozrievali z toho, že sú súčasťou hnutia exilového moslimského duchovného Fethullaha Gülena, ktoré Erdogan obviňuje zo zodpovednosti za pokus o prevrat. Samotný Gülen tieto obvinenia dlhodobo odmieta.
K pokusu o zvrhnutie vlády prezidenta Erdogana časťou tureckej armády došlo 15. júla 2016. V Istanbule a v hlavnom meste Ankara došlo k zrážkam medzi vzbúrencami a príslušníkmi bezpečnostných síl, ktoré zostali verné vláde. Hlásených bolo vyše 250 obetí na životoch a viac ako 2000 zranených. Nasledovali rozsiahle čistky a hromadné zatýkanie. Zo štátnej služby či armády natrvalo alebo dočasne prepustili už vyše 150.000 ľudí. Odsúdených bolo približne 4900 osôb, zhruba 3000 z nich na doživotie.
Súd zároveň nariadil tureckej vláde vyplatiť odškodné 5000 eur každému zo 427 sťažovateľov, ktorí v čase pokusu o prevrat pôsobili v tureckej justícii a boli zadržaní. Ich zatknutie bolo podľa ESĽP nezákonné a obmedzilo osobnú slobodu sťažovateľov.
Verdikt ešte nie je právoplatný a obe strany sa voči nemu môžu odvolať do troch mesiacov. Agentúra DPA pripomína, že ESĽP v podobných prípadoch už viackrát rozhodol v neprospech Turecka.
Úrady zatknutých sudcov a prokurátorov podozrievali z toho, že sú súčasťou hnutia exilového moslimského duchovného Fethullaha Gülena, ktoré Erdogan obviňuje zo zodpovednosti za pokus o prevrat. Samotný Gülen tieto obvinenia dlhodobo odmieta.
K pokusu o zvrhnutie vlády prezidenta Erdogana časťou tureckej armády došlo 15. júla 2016. V Istanbule a v hlavnom meste Ankara došlo k zrážkam medzi vzbúrencami a príslušníkmi bezpečnostných síl, ktoré zostali verné vláde. Hlásených bolo vyše 250 obetí na životoch a viac ako 2000 zranených. Nasledovali rozsiahle čistky a hromadné zatýkanie. Zo štátnej služby či armády natrvalo alebo dočasne prepustili už vyše 150.000 ľudí. Odsúdených bolo približne 4900 osôb, zhruba 3000 z nich na doživotie.