Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Seizmológovia zaznamenali znaky možného výbuchu neďaleko podmorského plynovodu Balticconnector.
Autor TASR
Talin 11. októbra (TASR) - Estónsko zatiaľ nemá žiadne náznaky, kto stojí za poškodením plynovodu medzi Estónskom a Fínskom, vyhlásil v stredu prezident Alar Karis. TASR prevzala správu z tlačovej agentúry DPA.
Seizmológovia zaznamenali znaky možného výbuchu neďaleko podmorského plynovodu Balticconnector. Nórska seizmologická výskumná organizácia Norsar uviedla, že stanica na juhu Fínska hlásila udalosť s magnitúdou 1,0.
"Vieme, že príčina nie je prirodzená, pravdepodobne išlo o ľudskú činnosť. Kto, prečo a ako to urobil? Nedbalosť, alebo úmysel? Na tieto otázky ešte treba odpovedať," napísal Karis na Facebooku po príchode na návštevu Južnej Kórey.
"V myšlienkach som stále doma, kde naďalej prichádzajú nové informácie o poškodení," dodal. Z činnosti bol evidentne vyradený aj komunikačný kábel na dne mora, ktorý spája obe krajiny.
Prezident uviedol, že bezpečnosť dodávok plynu a cezhraničné internetové spojenie Estónka nie sú ohrozené.
"Je však jasné, že je potrebná väčšia ostražitosť, väčšia spolupráca a väčšie zdroje na zaistenie bezpečnosti Baltského mora a nášho pripojenia a kritickej infraštruktúry," doplnil Karis.
Aj Fínsko je presvedčené, že poškodenie spôsobil vonkajší zásah. Prezident Sauli Niinistö a premiér Petteri Orpo sa v utorok vyhli otvorenému vyjadreniu o sabotáži alebo že podozrenie padá na Rusko. Obaja hovorili o "vonkajšej činnosti", ktorá spôsobila únik z podmorského plynovodu Balticconnector.
Pred rokom sabotážne akcie vážne poškodili plynovody Nord Stream 1 a Nord Stream 2 v Baltskom mori, spájajúce Nemecko s Ruskom.
Stále nie je jasné, kto za nimi stál. Dávajú sa však do súvisu s inváziou Ruska na Ukrajinu a snahou európskych krajín zbaviť sa závislosti od ruských energií.
Litovský minister pre energetiku Dainius Kreivys vyzval po najnovšom incidente na silnejšiu ochranu energetickej infraštruktúry v Baltskom mori. "Najzraniteľnejšia infraštruktúra sa nachádza mimo pobrežia a je ťažké ju chrániť," povedal pre litovský rozhlas. "Zrejme potrebujeme ešte vyšší stupeň monitorovania, ešte vyšší stupeň ochrany. A zrejme potrebujeme ... spoločné opatrenia a deľbu práce pri zisťovaní, kto to robí," dodal Kreivys.
Seizmológovia zaznamenali znaky možného výbuchu neďaleko podmorského plynovodu Balticconnector. Nórska seizmologická výskumná organizácia Norsar uviedla, že stanica na juhu Fínska hlásila udalosť s magnitúdou 1,0.
"Vieme, že príčina nie je prirodzená, pravdepodobne išlo o ľudskú činnosť. Kto, prečo a ako to urobil? Nedbalosť, alebo úmysel? Na tieto otázky ešte treba odpovedať," napísal Karis na Facebooku po príchode na návštevu Južnej Kórey.
"V myšlienkach som stále doma, kde naďalej prichádzajú nové informácie o poškodení," dodal. Z činnosti bol evidentne vyradený aj komunikačný kábel na dne mora, ktorý spája obe krajiny.
Prezident uviedol, že bezpečnosť dodávok plynu a cezhraničné internetové spojenie Estónka nie sú ohrozené.
"Je však jasné, že je potrebná väčšia ostražitosť, väčšia spolupráca a väčšie zdroje na zaistenie bezpečnosti Baltského mora a nášho pripojenia a kritickej infraštruktúry," doplnil Karis.
Aj Fínsko je presvedčené, že poškodenie spôsobil vonkajší zásah. Prezident Sauli Niinistö a premiér Petteri Orpo sa v utorok vyhli otvorenému vyjadreniu o sabotáži alebo že podozrenie padá na Rusko. Obaja hovorili o "vonkajšej činnosti", ktorá spôsobila únik z podmorského plynovodu Balticconnector.
Pred rokom sabotážne akcie vážne poškodili plynovody Nord Stream 1 a Nord Stream 2 v Baltskom mori, spájajúce Nemecko s Ruskom.
Stále nie je jasné, kto za nimi stál. Dávajú sa však do súvisu s inváziou Ruska na Ukrajinu a snahou európskych krajín zbaviť sa závislosti od ruských energií.
Litovský minister pre energetiku Dainius Kreivys vyzval po najnovšom incidente na silnejšiu ochranu energetickej infraštruktúry v Baltskom mori. "Najzraniteľnejšia infraštruktúra sa nachádza mimo pobrežia a je ťažké ju chrániť," povedal pre litovský rozhlas. "Zrejme potrebujeme ešte vyšší stupeň monitorovania, ešte vyšší stupeň ochrany. A zrejme potrebujeme ... spoločné opatrenia a deľbu práce pri zisťovaní, kto to robí," dodal Kreivys.
