Addis Abeba 12. novembra (TASR) - Etiópska vláda vyjadrila vo štvrtok obavy z rozšírenia ozbrojených zrážok z federálneho štátu Tigraj aj do iných regiónov krajiny. Argumentovala pritom zadržaním asi 150 osôb - "agentov" - podozrievaných zo snahy "rozsievať strach a teror" po celej krajine.

Vo vládnom vyhlásení sa uvádza, že zadržaní "sú etnicky rôznorodí". Tigrajské vedenie je však znepokojené možným spájaním etnika Tigrajov so zadržanými.

Najnovšie vyhlásenie bolo zverejnené pred tým, ako sa vo štvrtok uskutočnia zhromaždenia na podporu vojenskej ofenzívy federálnej vlády v štáte Tigraj. Tá je zameraná proti regionálnej vláde, ktorú predseda etiópskej federálnej vlády a nositeľ Nobelovej ceny za mier Abiy Ahmed a jeho kabinet považujú za nezákonnú.

Konflikt v štáte Tigraj na severe Etiópie, kam federálna vláda minulý týždeň vyslala armádu, si už vyžiadal životy stoviek vojakov a civilistov.

Do susedného Sudánu v posledných dňoch ušlo už takmer 10.000 ľudí. Sudánske úrady varovali, že tento nápor utečencov nezvládajú. Odhadujú pritom, že z Etiópie sa na územie Sudánu uchýli až 200.000 utečencov.

Ako informovala agentúra AP, etiópsky premiér naďalej odmieta návrhy zo zahraničia, aby inicioval rokovania s vedením štátu Tigraj, ktoré - naopak - vyzvalo Africkú úniu, aby do konfliktu zasiahla. Abiy tvrdí, k rokovaniam nemôže dôjsť, kým nebude od moci odstavený Ľudový front oslobodenia Tigraja (TPLF) a nebude zničený jeho zbrojný arzenál.

Vo svojom tvíte zo začiatku tohto týždňa Abiy v reakcii na obavy z hroziacej občianskej vojny napísal, že "strach, že v Etiópii vypukne chaos, je neopodstatnený a je výsledkom nedostatočného pochopenia nášho kontextu".

Vo svojom vyhlásení vo štvrtok Abiy tvrdí, že západná časť štátu Tigraj bola federálnou armádou oslobodená, a obvinil vedenie TPLF, že sa snaží "zničiť Etiópiu".

AP vo svojej správe pripomína, že Abiy po nástupe do funkcie v roku 2018 oznámil rozsiahle politické reformy, ktoré mu síce vyniesli Nobelovu cenu, ale viedli k marginalizácii TPLF, ktorý dominoval v etiópskej vládnej koalícii. TPLF neskôr koalíciu opustil a v septembri v štáte Tigraj zorganizoval miestne voľby ako prejav vzdoru proti federálnej vláde.

AP vo svojej správe píše, že komunikačné a dopravné spojenia so štátom Tigraj je prerušené, čo sťažuje overovanie informácií o tamojšej situácii, napr. o stovkách obetí náletov federálnej armády, medzi ktorými sú údajne i civilisti.

OSN a ďalšie organizácie čoraz naliehavejšie varujú pred hroziacou humanitárnou katastrofou, pretože milióny ľudí v štáte Tigraj nemajú prístup k potravinám či pohonným hmotám.

AP dodala, že v štáte Tigraj sa pred pekárňami vytvárajú dlhé rady ľudí čakajúcich na chlieb, na hraniciach regiónu uviazli nákladné autá a pohonné hmoty sú na prídel.

Najvyššie postavený americký diplomat v Afrike, Tibor Nagy, v stredu hovoril s etiópskym ministrom zahraničných vecí, pričom ho vyzval na okamžité prijatie opatrení na obnovenie mieru a zníženie napätia. Uviedol tiež, že najvyššiu prioritou USA v danom regióne je ochrana amerických občanov a všetkých civilistov.

Koordinátor humanitárnej pomoci OSN v Etiópii Sajjad Mohammad Sajid agentúru AP informoval, že v štáte Tigraj po vypuknutí ozbrojených zrážok uviazlo viac ako 1000 občanov rôznych krajín.

Hovorca Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov Kisut Gebreegziabher v stredu pre AP uviedol, že "každá agentúra s celosvetovou pôsobnosťou či OSN žiadajú o prímerie, ale nevideli sme nijakú dohodu, ani ochotu viesť dialóg".

Podľa AP sa odborníci obávajú, že Africký roh, jeden z najstrategickejších regiónov sveta, by mohol byť destabilizovaný aj napriek tomu, že premiér Abiy v minulosti ako mierotvorca uspel.

Tigrajci sú etnikom, ktoré tvorí asi päť percent etiópskeho obyvateľstva. Dlhé roky mali v etiópskej politike dominantné postavenie. Ich vplyv sa zmenšil, keď sa v roku 2018 dostal k moci Abiy Ahmed pochádzajúci z etnika Oromo.