Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Štvrtok 7. november 2024Meniny má René
< sekcia Zahraničie

Etiópska vláda tvrdí, že časť tigrajských ozbrojencov zložila zbrane

Ilustračné foto. Foto: Facebook Malawi24

Narastajú obavy, že vojenský konflikt na severe Etiópie sa ešte viac vyostrí a vypukne tam humanitárna kríza.

Addis Abeba 24. novembra (TASR) - Etiópska vláda tvrdí, že mnohí z príslušníkov protivládnych milícií v odštiepeneckom štáte Tigraj zložili zbrane a podriadili sa ultimátu, ktoré im v nedeľu dal premiér Abiy Ahmed.

Informovala o tom v utorok agentúra Reuters, ktorej sa však nepodarilo tieto správy overiť u Ľudového frontu oslobodenia Tigraja (TPLF) bojujúceho v rovnomennom federálnom štáte proti vládnej armáde.

TPLF predtým prostredníctvom svojho hovorcu oznámil, že "úplne zlikvidoval" mechanizovanú divíziu etiópskej armády. Vláda toto tvrdenie zatiaľ nekomentovala.

Agentúre Reuters sa nepodarilo z nezávislého zdroja overiť ani jedno z týchto tvrdení, keďže mobilné a internetové spojenie s regiónom Tigraj je prerušené a prístup do tejto oblasti ležiacej na severe Etiópie je obmedzený a federálnymi úradmi prísne kontrolovaný.

V súčasnosti narastajú obavy, že vojenský konflikt na severe Etiópie sa ešte viac vyostrí, vypukne tam aj humanitárna kríza a celý región Afrického rohu zachváti nestabilita. Spojené štáty v pondelok vyzvali na sprostredkovanie rokovaní medzi vládou v Addis Abebe a vedením federálneho štátu Tigraj, ktoré sa vzpiera autorite ústredných štátnych orgánov.

Premiér Abiy však pritom naďalej odoláva výzvam, aby s tigrajským vedením rokoval. Tvrdí, že jeho armáda obkľúčila hlavné mesto štátu Tigraj - Mekele s asi 500.000 obyvateľmi - a je pripravená zaútočiť naň, keď spomínané ultimátum uplynie.

V tejto súvislosti ľudskoprávna organizácia Amnesty International vo svojom vyhlásení dôrazne pripomenula všetkým stranám, že úmyselné útoky na civilné obyvateľstvo a objekty sú podľa medzinárodného humanitárneho práva zakázané a možno ich považovať za vojnové zločiny.

Deprose Muchena, vedúci kancelárie Amnesty pre východ a juh Afriky dodal, že "zakázané sú aj bezhlavá paľba a neprimerané útoky."

Amnesty vyzvala obe strany konfliktu, aby nepoužívali ťažké delostrelectvo v preľudnených oblastiach a nezneužívali obyvateľov mesta a utečencov, ktorí sa tam uchýlili, ako ľudské štíty, a neumiestňovali ani vojenské tábory v blízkosti civilných objektov, na ktoré by bolo možné zamerať útoky.

Premiér Abiy dal ešte v nedeľu vzbúrencom ultimátum, aby sa do 72 hodín vzdali. Aj keď to vodca TPLF Debretsion Gebremichael odmietol, vláda podľa vyhlásenia z utorka tvrdí, že časť ozbrojencov sa ultimátu podriadila. Hroziaci "totálny útok" na mesto označil Abiy za vyvrcholenie "rozhodujúcej konečnej fázy" ozbrojeného konfliktu.

V snahe vyvinúť tlak na strany bojujúce v konflikte na severe Etiópie sa v utorok uskutoční zasadnutie Bezpečnostnej rady OSN.

Nateraz neúspešné boli aj snahy emisárov Africkej únie - trojice exprezidentov afrických štátov - o sprotredkovanie rokovaní o riešení tigrajskej krízy.

Dlhodobé napätie medzi Addis Abebou a TPLF, ktorý bol v Etiópii dominantnou politickou silou takmer tri desaťročia pred tým, ako sa v roku 2018 dostal k moci Abiy, kulminovalo v septembri, keď v Tigraji usporiadali regionálne voľby napriek nesúhlasu federálnej vlády, ktorá hlasovanie vyhlásila za nezákonné.

Odkedy federálna armáda 4. novembra spustila operáciu proti jednotkám TPLF, prišli o život stovky ľudí a asi 40.000 ďalších ich ušlo zo svojich domovov v Tigraji do susedného Sudánu.