Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Od spustenia ruskej invázie na Ukrajinu Únia oslovila aj ďalšie regionálne zoskupenia krajín a v Bruseli usporiadala summit s krajinami Združenia národov juhovýchodnej Ázie.
Autor TASR
Brusel 16. októbra (TASR) - Prvý summit Rady pre spoluprácu EÚ a Perzského zálivu (EÚ-GCC) sa v stredu krátko po 16.00 začal v Bruseli. Zasadnutiu spolupredsedajú šéf Európskej rady Charles Michel a katarský emir šejk Tamím bin Hamad bin Chalífa Ál Thání, súčasný prezident Rady pre spoluprácu arabských štátov Perzského zálivu (GCC), informuje spravodajca TASR.
Európska rada na svojej webovej stránke uviedla, že šesť krajín GCC (Bahrajn, Katar, Kuvajt, Omán, Saudská Arábia a Spojené arabské emiráty) sú geostrategickými partnermi pre EÚ v čase náročných geopolitických okolností.
Od spustenia ruskej invázie na Ukrajinu Únia oslovila aj ďalšie regionálne zoskupenia krajín a v Bruseli usporiadala summit s krajinami Združenia národov juhovýchodnej Ázie (ASEAN) a po ôsmych rokoch aj summit s členmi Spoločenstva štátov Latinskej Ameriky a Karibiku (CELAC). S krajinami Perzského zálivu na tejto úrovni EÚ ešte nerokovala. Summit s GCC sa vníma ako "posledné veľké víťazstvo" Charlesa Michela, ktorý zrejme naposledy vystupuje ako predseda Európskej rady. Od decembra by sa tejto úlohy mal ujať portugalský expremiér António Costa.
Očakáva sa, že summit bude trvať len niekoľko hodín a rokovania zahrnú širokú škálu tém - od posilnenia obchodných vzťahov, energetiky a klímy a uvoľňovania schengenských víz až po situáciu na Blízkom východe a vojnu na Ukrajine. Na debatách lídrov členských krajín EÚ a GCC sa zúčastňujú aj predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová a šéf diplomacie EÚ Josep Borrell.
"Sme partneri so spoločnými záujmami. Mier zvyčajne nastane vtedy, keď si okolo stola sadnú rozumní ľudia, a vieme, že mnohé krajiny Perzského zálivu sú za sprostredkovanie prímeria. Dúfam, že budeme aj naďalej spájať svoje sily," povedal na adresu šiestich arabských krajín belgický premiér Alexander De Croo. Pred novinármi vyjadril nádej, že stredajšie diskusie pomôžu dosiahnuť prímerie a deeskaláciu napätia na Blízkom východe, o čom krátko predtým hovoril aj Borrell.
Krajiny EÚ samotné sa nedokážu zhodnúť na spoločnej reakcii na izraelské ťaženie v Pásme Gazy a Libanone a preto ťažko očakávať, že sa v stredu zrodí jednotné a silné spoločné vyhlásenie s lídrami krajín Perzského zálivu.
Podobná situácia je aj vo vzťahu k vojne na Ukrajine. EÚ by chcela v záveroch summitu presadiť silné vyhlásenie o odsúdení vojenských dodávok tretích krajín pre Rusko, kde by bola jasná podpora GCC pre pozíciu Únie, čo sa zrejme nepodarí a zhoda bude iba na nejakom všeobecnejšom vyhlásení.
Optimistickejšie boli pred summitom vnímané snahy o užšiu hospodársku a obchodnú spoluprácu medzi oboma blokmi. EÚ je síce druhým najväčším obchodným partnerom krajín GCC, avšak rozhovory o obchodnej dohode viaznu už niekoľko rokov. Pre Úniu je región so šiestimi bohatými štátmi zaujímavý aj z hľadiska energetických dodávok a znižovania závislosti na Rusku, ako aj z hľadiska hľadania investícií pre inovácie, ktoré podporia zelenú ekonomiku.
Európska rada na svojej webovej stránke uviedla, že šesť krajín GCC (Bahrajn, Katar, Kuvajt, Omán, Saudská Arábia a Spojené arabské emiráty) sú geostrategickými partnermi pre EÚ v čase náročných geopolitických okolností.
Od spustenia ruskej invázie na Ukrajinu Únia oslovila aj ďalšie regionálne zoskupenia krajín a v Bruseli usporiadala summit s krajinami Združenia národov juhovýchodnej Ázie (ASEAN) a po ôsmych rokoch aj summit s členmi Spoločenstva štátov Latinskej Ameriky a Karibiku (CELAC). S krajinami Perzského zálivu na tejto úrovni EÚ ešte nerokovala. Summit s GCC sa vníma ako "posledné veľké víťazstvo" Charlesa Michela, ktorý zrejme naposledy vystupuje ako predseda Európskej rady. Od decembra by sa tejto úlohy mal ujať portugalský expremiér António Costa.
Očakáva sa, že summit bude trvať len niekoľko hodín a rokovania zahrnú širokú škálu tém - od posilnenia obchodných vzťahov, energetiky a klímy a uvoľňovania schengenských víz až po situáciu na Blízkom východe a vojnu na Ukrajine. Na debatách lídrov členských krajín EÚ a GCC sa zúčastňujú aj predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová a šéf diplomacie EÚ Josep Borrell.
"Sme partneri so spoločnými záujmami. Mier zvyčajne nastane vtedy, keď si okolo stola sadnú rozumní ľudia, a vieme, že mnohé krajiny Perzského zálivu sú za sprostredkovanie prímeria. Dúfam, že budeme aj naďalej spájať svoje sily," povedal na adresu šiestich arabských krajín belgický premiér Alexander De Croo. Pred novinármi vyjadril nádej, že stredajšie diskusie pomôžu dosiahnuť prímerie a deeskaláciu napätia na Blízkom východe, o čom krátko predtým hovoril aj Borrell.
Krajiny EÚ samotné sa nedokážu zhodnúť na spoločnej reakcii na izraelské ťaženie v Pásme Gazy a Libanone a preto ťažko očakávať, že sa v stredu zrodí jednotné a silné spoločné vyhlásenie s lídrami krajín Perzského zálivu.
Podobná situácia je aj vo vzťahu k vojne na Ukrajine. EÚ by chcela v záveroch summitu presadiť silné vyhlásenie o odsúdení vojenských dodávok tretích krajín pre Rusko, kde by bola jasná podpora GCC pre pozíciu Únie, čo sa zrejme nepodarí a zhoda bude iba na nejakom všeobecnejšom vyhlásení.
Optimistickejšie boli pred summitom vnímané snahy o užšiu hospodársku a obchodnú spoluprácu medzi oboma blokmi. EÚ je síce druhým najväčším obchodným partnerom krajín GCC, avšak rozhovory o obchodnej dohode viaznu už niekoľko rokov. Pre Úniu je región so šiestimi bohatými štátmi zaujímavý aj z hľadiska energetických dodávok a znižovania závislosti na Rusku, ako aj z hľadiska hľadania investícií pre inovácie, ktoré podporia zelenú ekonomiku.
