Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Podľa Junckera je nová deklarácia o spolupráci dôležitým medzníkom partnerských vzťahov oboch organizácii.
Autor TASR
Brusel 10. júla (TASR) - Spolupráca medzi Európskou úniou a Severoatlantickou alianciou sa od summitu NATO vo Varšave z júla 2016 výrazne posilnila. Uviedol to v utorok predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker, s poukázaním na vyššie investície do obrany a prehlbovanie vojenskej mobility.
Šéf exekutívy EÚ podpísal nové spoločné vyhlásenie EÚ - NATO spolu s predsedom Európskej rady Donaldom Tuskom a generálnym tajomníkom Aliancie Jensom Stoltenbergom.
Podľa Junckera je nová deklarácia o spolupráci dôležitým medzníkom partnerských vzťahov oboch organizácii, potvrdzuje dobré výsledky, ktoré EÚ a NATO dosiahli za posledné dva roky, a posilňuje ich spoločné záväzky.
"NATO a EÚ sú najprirodzenejšími partnermi. Je to otázka bezpečnosti a záležitosť zdravého rozumu. Zdieľame 22 spoločných krajín a takmer 95 percent občanov EÚ žije zároveň aj v krajine NATO. Zdieľame rovnaký záväzok, a to je zaistiť ochranu a bezpečnosť ľudí," uviedol Juncker. Dodal, že obe skupiny zdieľajú aj rovnaké hodnoty a pripútanosť k slobode a demokracii, pričom spoločne čelia mnohým problémom a hrozbám.
Stoltenberg pripomenul, že NATO s EÚ sa v reálnom čase informujú o hrozbách a počítačových útokoch, zúčastňujú sa viac na spoločných cvičeniach a spolupracujú v snahe riešiť krízu spojenú s migrantmi a terorizmom. Ocenil tiež snahu o spoločné riešenie príčin migrácie v krajinách, ako je Afganistan a Irak, a zdôraznil význam spolupráce pri námorných operáciách v Egejskom a Stredozemnom mori.
"Nová deklarácia demonštruje našu túžbu prehĺbiť a rozšíriť vzájomnú spoluprácu. Vzhľadom na komplexné a neisté bezpečnostné prostredie musíme spolupracovať, aby sme chránili naše národy a našich občanov. A to je presne to, čo robíme," opísal situáciu Stoltenberg.
Juncker dodal, že doteraz ešte nikdy nemalo pre EÚ a NATO väčší zmysel spolupracovať a navzájom sa dopĺňať, pričom obe strany trvajú na komplementarite - dopĺňaní svojich spôsobilostí a vzájomnom prepájaní obranných aktivít. Podľa jeho slov NATO s EÚ pracujú na realizácii 74 spoločných akcií v širokej oblasti - od boja proti hybridným hrozbám a kybernetickým útokom až po posilnenie bezpečnosti a obrany a podporu vedeckého výskumu.
Za prínos so strany EÚ Juncker považuje dohodu o stálej štruktúrovanej spolupráci v obrane (PESCO). Únia však podľa jeho slov má ešte stále čo zlepšovať a začať by mala dôraznejšími investíciami do vlastnej bezpečnosti a obrany. Pripomenul, že Európska komisia navrhla 22-násobné zvýšenie výdavkov EÚ na obranu. V období 2021-2027 by celkové výdavky na tento účel mali dosiahnuť 27,5 miliardy eur.
Šéf eurokomisie upozornil aj na snahu EÚ a NATO posunúť na vyššiu úroveň vojenskú mobilitu, ktorú považuje za kľúčovú časť obojstrannej spolupráce. Rýchlym pozemným presunom vojenskej techniky a personálu naprieč európskym kontinentom v súčasnosti bránia rôzne byrokratické nariadenia, ktoré takéto operácie predlžujú o desiatky dní. Odbyrokratizovanie čakacích lehôt pri transferoch (z desiatok dní na maximálne päť dní, v ideálnom prípade na niekoľko hodín) by skrátilo čas na reakciu, čo je dôležité pri vypuknutí nečakanej krízy alebo pri medzinárodných zásahoch spojených s vyčíňaním prírodných živlov.
Spravodajca TASR Jaromír Novak
Šéf exekutívy EÚ podpísal nové spoločné vyhlásenie EÚ - NATO spolu s predsedom Európskej rady Donaldom Tuskom a generálnym tajomníkom Aliancie Jensom Stoltenbergom.
Podľa Junckera je nová deklarácia o spolupráci dôležitým medzníkom partnerských vzťahov oboch organizácii, potvrdzuje dobré výsledky, ktoré EÚ a NATO dosiahli za posledné dva roky, a posilňuje ich spoločné záväzky.
"NATO a EÚ sú najprirodzenejšími partnermi. Je to otázka bezpečnosti a záležitosť zdravého rozumu. Zdieľame 22 spoločných krajín a takmer 95 percent občanov EÚ žije zároveň aj v krajine NATO. Zdieľame rovnaký záväzok, a to je zaistiť ochranu a bezpečnosť ľudí," uviedol Juncker. Dodal, že obe skupiny zdieľajú aj rovnaké hodnoty a pripútanosť k slobode a demokracii, pričom spoločne čelia mnohým problémom a hrozbám.
Stoltenberg pripomenul, že NATO s EÚ sa v reálnom čase informujú o hrozbách a počítačových útokoch, zúčastňujú sa viac na spoločných cvičeniach a spolupracujú v snahe riešiť krízu spojenú s migrantmi a terorizmom. Ocenil tiež snahu o spoločné riešenie príčin migrácie v krajinách, ako je Afganistan a Irak, a zdôraznil význam spolupráce pri námorných operáciách v Egejskom a Stredozemnom mori.
"Nová deklarácia demonštruje našu túžbu prehĺbiť a rozšíriť vzájomnú spoluprácu. Vzhľadom na komplexné a neisté bezpečnostné prostredie musíme spolupracovať, aby sme chránili naše národy a našich občanov. A to je presne to, čo robíme," opísal situáciu Stoltenberg.
Juncker dodal, že doteraz ešte nikdy nemalo pre EÚ a NATO väčší zmysel spolupracovať a navzájom sa dopĺňať, pričom obe strany trvajú na komplementarite - dopĺňaní svojich spôsobilostí a vzájomnom prepájaní obranných aktivít. Podľa jeho slov NATO s EÚ pracujú na realizácii 74 spoločných akcií v širokej oblasti - od boja proti hybridným hrozbám a kybernetickým útokom až po posilnenie bezpečnosti a obrany a podporu vedeckého výskumu.
Za prínos so strany EÚ Juncker považuje dohodu o stálej štruktúrovanej spolupráci v obrane (PESCO). Únia však podľa jeho slov má ešte stále čo zlepšovať a začať by mala dôraznejšími investíciami do vlastnej bezpečnosti a obrany. Pripomenul, že Európska komisia navrhla 22-násobné zvýšenie výdavkov EÚ na obranu. V období 2021-2027 by celkové výdavky na tento účel mali dosiahnuť 27,5 miliardy eur.
Šéf eurokomisie upozornil aj na snahu EÚ a NATO posunúť na vyššiu úroveň vojenskú mobilitu, ktorú považuje za kľúčovú časť obojstrannej spolupráce. Rýchlym pozemným presunom vojenskej techniky a personálu naprieč európskym kontinentom v súčasnosti bránia rôzne byrokratické nariadenia, ktoré takéto operácie predlžujú o desiatky dní. Odbyrokratizovanie čakacích lehôt pri transferoch (z desiatok dní na maximálne päť dní, v ideálnom prípade na niekoľko hodín) by skrátilo čas na reakciu, čo je dôležité pri vypuknutí nečakanej krízy alebo pri medzinárodných zásahoch spojených s vyčíňaním prírodných živlov.
Spravodajca TASR Jaromír Novak
