Išlo o prvé stretnutie v tomto formáte medzi oboma stranami od apríla 2010, prvé od udalostí známych pod prezývkou "arabská jar".
Autor TASR
Brusel 25. júla (TASR) - Prehĺbenie vzájomnej spolupráce a otázky týkajúce sa dodržiavanie ľudských práv boli hlavnými témami Asociačnej rady EÚ-Egypt, ktorá dnes zasadala v Bruseli.
Išlo o prvé stretnutie v tomto formáte medzi oboma stranami od apríla 2010, prvé od udalostí známych pod prezývkou "arabská jar".
Stretnutiu spolupredsedali šéfka zahraničnej politiky EÚ Federica Mogheriniová a egyptský minister zahraničných vecí Sámih Šukrí.
"Udržateľnú bezpečnosť a stabilitu možno dosiahnuť iba vtedy, ak budú ľudské práva zaručené a dostupné pre všetkých," uviedla Mogheriniová počas spoločnej tlačovej konferencie so svojím rezortným kolegom z Egypta.
Viacero organizácii na ochranu ľudských práv vyzývalo Mogheriniovú, aby zrušila naplánovanú asociačnú radu s Egyptom vzhľadom na zhoršujúci sa stav ľudských práv v tejto krajine.
Mogheriniovej slová odzrkadľujú situáciu, na ktorú opakovane upozorňujú aj experti na ľudské práva z OSN - neprimeraný zásah režimu prezidenta Abdala Fattáha Sísího voči prívržencom predošlého prezidenta Muhammada Mursího.
Mursí bol piatym prezidentom Egypta, ale prvým demokraticky zvoleným lídrom tejto krajiny. Bývalý šéf islamistickej Strany slobody a spravodlivosti však vládol iba jeden rok. V lete 2013 bol po opakovaných výzvach na odstúpenie zosadený armádou na čele s vtedajším poľným maršalom a súčasným prezidentom Sísím. V roku 2015 bol novou vládou odsúdený na trest smrti, o rok neskôr mu trest znížili na doživotný pobyt za mrežami.
OSN kritizuje aj nový egyptský zákon o mimovládnych organizáciách, ktorý označila za "represívny", a aj EÚ upozorňuje, že tento zákon znamená porušenie záväzkov Egypta voči medzinárodnému právu v oblasti ľudských práv.
Kritikou nešetril ani šéf egyptskej diplomacie, ktorý dnes pripomenul EÚ, že má svoje vlastné deficity v oblasti ľudských práv, a spresnil, že Únia by sa mala zaoberať riešením otázok ako xenofóbia a islamofóbia.
EÚ aj Egypt však využili bruselské stretnutie na potvrdenie potreby posilnenia vzájomnej spolupráce v oblasti hospodárskych reforiem, migrácie, bezpečnosti a regionálnej spolupráce.
Išlo o prvé stretnutie v tomto formáte medzi oboma stranami od apríla 2010, prvé od udalostí známych pod prezývkou "arabská jar".
Stretnutiu spolupredsedali šéfka zahraničnej politiky EÚ Federica Mogheriniová a egyptský minister zahraničných vecí Sámih Šukrí.
"Udržateľnú bezpečnosť a stabilitu možno dosiahnuť iba vtedy, ak budú ľudské práva zaručené a dostupné pre všetkých," uviedla Mogheriniová počas spoločnej tlačovej konferencie so svojím rezortným kolegom z Egypta.
Viacero organizácii na ochranu ľudských práv vyzývalo Mogheriniovú, aby zrušila naplánovanú asociačnú radu s Egyptom vzhľadom na zhoršujúci sa stav ľudských práv v tejto krajine.
Mogheriniovej slová odzrkadľujú situáciu, na ktorú opakovane upozorňujú aj experti na ľudské práva z OSN - neprimeraný zásah režimu prezidenta Abdala Fattáha Sísího voči prívržencom predošlého prezidenta Muhammada Mursího.
Mursí bol piatym prezidentom Egypta, ale prvým demokraticky zvoleným lídrom tejto krajiny. Bývalý šéf islamistickej Strany slobody a spravodlivosti však vládol iba jeden rok. V lete 2013 bol po opakovaných výzvach na odstúpenie zosadený armádou na čele s vtedajším poľným maršalom a súčasným prezidentom Sísím. V roku 2015 bol novou vládou odsúdený na trest smrti, o rok neskôr mu trest znížili na doživotný pobyt za mrežami.
OSN kritizuje aj nový egyptský zákon o mimovládnych organizáciách, ktorý označila za "represívny", a aj EÚ upozorňuje, že tento zákon znamená porušenie záväzkov Egypta voči medzinárodnému právu v oblasti ľudských práv.
Kritikou nešetril ani šéf egyptskej diplomacie, ktorý dnes pripomenul EÚ, že má svoje vlastné deficity v oblasti ľudských práv, a spresnil, že Únia by sa mala zaoberať riešením otázok ako xenofóbia a islamofóbia.
EÚ aj Egypt však využili bruselské stretnutie na potvrdenie potreby posilnenia vzájomnej spolupráce v oblasti hospodárskych reforiem, migrácie, bezpečnosti a regionálnej spolupráce.