Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Ide o operáciu, ktorá je zameraná na záchranu migrantov z vôd Stredozemného mora a proti pašovaniu migrantov do krajín Európskej únie.
Autor TASR
Brusel 27. marca (TASR) - Európska komisia (EK) v stredu potvrdila dočasné pozastavenie námornej operácie Sophia zameranej na záchranu migrantov z vôd Stredozemného mora a proti pašovaniu migrantov do krajín Európskej únie.
Podľa hovorkyne EK Maje Kocijančičovej dôvodom tohto kroku je nesúhlas niektorých členských štátov so súčasným spôsobom vyloďovania a distribúcie migrantov zachránených na mori. Najväčším kritikom súčasnej situácie je Taliansko.
Podľa tlačovej agentúry DPA to v praxi znamená aj to, že lode EÚ už nebudú monitorovať činnosť prevádzačov ľudí v blízkosti pobrežia Líbye a nebudú ani vykonávať záchranné misie v prospech migrantov, ktorí sa ocitnú v núdzi na otvorenom mori.
"Keďže operácia Sophia je námorná operácia, je jasné, že bez námorných prostriedkov nebude schopná účinne realizovať svoj mandát," vysvetlila Kocijančičová. Spresnila, že "zúžený mandát" operácie Sophia bude platiť po dobu šiestich mesiacov, dovtedy sa členské krajiny EÚ pokúsia hľadať ďalšie riešenia v súvislosti s migráciou.
Hlavný štáb operácie Sophia je v Ríme, pod talianskym vedením a talianske námorné lode tvoria podstatnú časť tejto misie. Súčasná talianska vláda však od EÚ požaduje zmenu pravidiel na vyloďovanie migrantov zachránených na mori.
Operácia Sophia ako taká však celkom nekončí, aj naďalej bude mať podobu poskytovania leteckej podpory, čiže prieskumných letov pátrajúcich po lodiach s utečencami, a pokračuje aj ďalšia časť programu - školenie líbyjskej pobrežnej stráže s cieľom lepšie reagovať na pašerákov ľudí a ich činnosť.
Naposledy bol mandát pre operáciu Sophia predĺžený vlani v decembri - o tri mesiace, do 31. marca 2019, čo bolo vnímané ako dočasné riešenie, keď sa členským štátom nepodarilo dohodnúť na dlhodobejších záväzkoch. Najväčším kritikom obnovenia mandátu operácie Sophia bolo Taliansko, ktoré presadzuje, aby ostatné členské krajiny Únie preberali viac nelegálnych migrantov zachránených na mori. Tento postoj však naráža na tvrdý odpor iných členských krajín, najmä Maďarska a Poľska, ktoré odmietajú návrhy na prerozdeľovanie migrantov z krajín najviac vystavených migračnému tlaku.
Od začiatkov operácie Sophia v roku 2015 sa lodiam zúčastňujúcim sa na záchranných námorných misiách podarilo zachrániť takmer 50.000 migrantov.
Spravodajca TASR Jaromír Novak
Podľa hovorkyne EK Maje Kocijančičovej dôvodom tohto kroku je nesúhlas niektorých členských štátov so súčasným spôsobom vyloďovania a distribúcie migrantov zachránených na mori. Najväčším kritikom súčasnej situácie je Taliansko.
Podľa tlačovej agentúry DPA to v praxi znamená aj to, že lode EÚ už nebudú monitorovať činnosť prevádzačov ľudí v blízkosti pobrežia Líbye a nebudú ani vykonávať záchranné misie v prospech migrantov, ktorí sa ocitnú v núdzi na otvorenom mori.
"Keďže operácia Sophia je námorná operácia, je jasné, že bez námorných prostriedkov nebude schopná účinne realizovať svoj mandát," vysvetlila Kocijančičová. Spresnila, že "zúžený mandát" operácie Sophia bude platiť po dobu šiestich mesiacov, dovtedy sa členské krajiny EÚ pokúsia hľadať ďalšie riešenia v súvislosti s migráciou.
Hlavný štáb operácie Sophia je v Ríme, pod talianskym vedením a talianske námorné lode tvoria podstatnú časť tejto misie. Súčasná talianska vláda však od EÚ požaduje zmenu pravidiel na vyloďovanie migrantov zachránených na mori.
Operácia Sophia ako taká však celkom nekončí, aj naďalej bude mať podobu poskytovania leteckej podpory, čiže prieskumných letov pátrajúcich po lodiach s utečencami, a pokračuje aj ďalšia časť programu - školenie líbyjskej pobrežnej stráže s cieľom lepšie reagovať na pašerákov ľudí a ich činnosť.
Naposledy bol mandát pre operáciu Sophia predĺžený vlani v decembri - o tri mesiace, do 31. marca 2019, čo bolo vnímané ako dočasné riešenie, keď sa členským štátom nepodarilo dohodnúť na dlhodobejších záväzkoch. Najväčším kritikom obnovenia mandátu operácie Sophia bolo Taliansko, ktoré presadzuje, aby ostatné členské krajiny Únie preberali viac nelegálnych migrantov zachránených na mori. Tento postoj však naráža na tvrdý odpor iných členských krajín, najmä Maďarska a Poľska, ktoré odmietajú návrhy na prerozdeľovanie migrantov z krajín najviac vystavených migračnému tlaku.
Od začiatkov operácie Sophia v roku 2015 sa lodiam zúčastňujúcim sa na záchranných námorných misiách podarilo zachrániť takmer 50.000 migrantov.
Spravodajca TASR Jaromír Novak
