Za dohodou o spoločnej obrane je iniciatíva Francúzska a Nemecka zameraná na spoločné financovanie a rozvoj vojenskej infraštruktúry.
Autor TASR
Brusel 8. novembra (TASR) - Najmenej 20 členských štátov Európskej únie sa začiatkom budúceho týždňa chystá podpísať dohodu o stálej štruktúrovanej spolupráci (PESCO), čiže o posilnenej obrannej spolupráci. Uviedla to v stredu agentúra Reuters.
K podpisu dohody by malo dôjsť v pondelok (13.11) v rámci spoločného zasadnutia ministrov zahraničných vecí a obrany v Bruseli. Slovensko by tam mali zastupovať štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí Ivan Korčok a minister obrany Peter Gajdoš.
Za dohodou o spoločnej obrane je iniciatíva Francúzska a Nemecka zameraná na spoločné financovanie a rozvoj vojenskej infraštruktúry. Podobné iniciatívy na úrovni EÚ doteraz odmietalo Spojené kráľovstvo. Brexit situáciu zmenil a otvoril cestu pre dôraznejšiu európsku jednotu aj v obrannej oblasti.
Výhodou PESCO by malo byť spoločné zdieľanie nákladov na vojenské operácie EÚ, spoločné investície na nákup vojenských kapacít a modernizáciu vojenskej infraštruktúry.
Vznik PESCO bude znamenať najväčší skok v obrannej politike EÚ v posledných desaťročiach. Súvisiace návrhy zahŕňajú napríklad aj spoločné európske zdravotné veliteľstvo, vybudovanie logistickej siete naprieč Európou, vytvorenie európskeho centra rýchlej reakcie na krízy ako aj spoločnú prípravu vojenských dôstojníkov.
Agentúra Reuters v tejto súvislosti pripomenula, že medzi Francúzskom a Nemeckom stále existujú rozdielne názory ohľadne budúceho fungovania PESCO. Paríž chce, aby signatárske krajiny prispievali finančnými prostriedkami, vojenským vybavením a ochotou zakročiť za hranicami EÚ. Berlín sa naproti tomu pokúša rozšíriť dohodu na čo najväčší počet štátov, čo by posilnenú obrannú spoluprácu mohlo urobiť menej efektívnou.
Do dnešného dňa svoj úmysel pristúpiť k tejto iniciatíve prejavilo najmä Francúzsko, Nemecko, Taliansko a Španielsko, ale aj ďalších 16 menších členských krajín EÚ. Presnú podobu dohody určia šéfovia vlád a štátov na decembrovom summite EÚ v Bruseli. K váhajúcim krajinám patria Dánsko, Malta či Portugalsko.
Británia, ktorá by mala koncom marca 2019 opustiť Úniu, dlhodobo blokovala užšiu európsku spoluprácu v oblasti obrany. Obávala sa totiž, že by to mohlo viesť k vytvoreniu európskej armády. Na fungovaní PESCO sa preto nebude podieľať.
PESCO podľa názoru európskych diplomatov nebude konkurovať NATO. Severoatlantická aliancia sa totiž sústreďuje na kolektívnu obranu, kým posilnená obranná spolupráca Európanov má zaistiť rýchlejšie a efektívnejšie reagovanie Únie na rôzne udalosti v zahraničí, napríklad na epidémiu eboly, ktorá postihla Afriku v roku 2014.
K podpisu dohody by malo dôjsť v pondelok (13.11) v rámci spoločného zasadnutia ministrov zahraničných vecí a obrany v Bruseli. Slovensko by tam mali zastupovať štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí Ivan Korčok a minister obrany Peter Gajdoš.
Za dohodou o spoločnej obrane je iniciatíva Francúzska a Nemecka zameraná na spoločné financovanie a rozvoj vojenskej infraštruktúry. Podobné iniciatívy na úrovni EÚ doteraz odmietalo Spojené kráľovstvo. Brexit situáciu zmenil a otvoril cestu pre dôraznejšiu európsku jednotu aj v obrannej oblasti.
Výhodou PESCO by malo byť spoločné zdieľanie nákladov na vojenské operácie EÚ, spoločné investície na nákup vojenských kapacít a modernizáciu vojenskej infraštruktúry.
Vznik PESCO bude znamenať najväčší skok v obrannej politike EÚ v posledných desaťročiach. Súvisiace návrhy zahŕňajú napríklad aj spoločné európske zdravotné veliteľstvo, vybudovanie logistickej siete naprieč Európou, vytvorenie európskeho centra rýchlej reakcie na krízy ako aj spoločnú prípravu vojenských dôstojníkov.
Agentúra Reuters v tejto súvislosti pripomenula, že medzi Francúzskom a Nemeckom stále existujú rozdielne názory ohľadne budúceho fungovania PESCO. Paríž chce, aby signatárske krajiny prispievali finančnými prostriedkami, vojenským vybavením a ochotou zakročiť za hranicami EÚ. Berlín sa naproti tomu pokúša rozšíriť dohodu na čo najväčší počet štátov, čo by posilnenú obrannú spoluprácu mohlo urobiť menej efektívnou.
Do dnešného dňa svoj úmysel pristúpiť k tejto iniciatíve prejavilo najmä Francúzsko, Nemecko, Taliansko a Španielsko, ale aj ďalších 16 menších členských krajín EÚ. Presnú podobu dohody určia šéfovia vlád a štátov na decembrovom summite EÚ v Bruseli. K váhajúcim krajinám patria Dánsko, Malta či Portugalsko.
Británia, ktorá by mala koncom marca 2019 opustiť Úniu, dlhodobo blokovala užšiu európsku spoluprácu v oblasti obrany. Obávala sa totiž, že by to mohlo viesť k vytvoreniu európskej armády. Na fungovaní PESCO sa preto nebude podieľať.
PESCO podľa názoru európskych diplomatov nebude konkurovať NATO. Severoatlantická aliancia sa totiž sústreďuje na kolektívnu obranu, kým posilnená obranná spolupráca Európanov má zaistiť rýchlejšie a efektívnejšie reagovanie Únie na rôzne udalosti v zahraničí, napríklad na epidémiu eboly, ktorá postihla Afriku v roku 2014.