Štrasburg 4. februára (TASR) - Ukrajinský prezident Viktor Janukovyč je pripravený vypísať predčasné prezidentské a parlamentné voľby, ak to bude jediný demokratický spôsob, ako prekonať súčasnú krízu v krajine. Pre televíziu ICTV to uviedol prezidentov zástupca v ukrajinskom parlamente Jurij Mirošničenko.
"Prezident povedal, že ak "sa my, politici, teraz nedokážeme dohodnúť, jediný demokratický spôsob, ako riešiť situáciu, sú predčasné voľby," vyhlásil Mirošničenko.
V rozhovore pre viaceré médiá Mirošničenko spresnil, že Janukovyč tento scenár, ktorého súčasťou sú aj zmeny v ústave, načrtol minulý týždeň na stretnutí s poslancami vládnej Strany regiónov.
Prezidentov blízky spolupracovník vysvetlil, že Janukovyč predostrel dva scenáre postupu: buď "amnestiu zadržaných demonštrantov a evakuáciu opozíciou obsadených vládnych objektov, alebo predčasné voľby".
Mirošničenko pripomenul schválenie zákona o amnestii z minulého týždňa, ale dodal, že zatiaľ sa neuplatňuje. Vedenie štátu podľa neho stále verí, že krízu sa podarí prekonať vďaka prvému scenáru, aj keď druhý stále "zostáva na stole".
Janukovyčov zástupca v parlamente zdôraznil, že vedenie krajiny v žiadnom prípade nechce politickú situáciu riešiť silou a nemieni ani vyhlásiť výnimočný stav. Podľa Mirošničenka Janukovyč na stretnutí uviedol, že ukrajinské vedenie má "možnosť oslobodiť vládne budovy, dokonca aj Majdan (kyjevské Námestie nezávislosti) silou", ale "k tomu nikdy nepristúpi".
Tieto vyhlásenia by mali upokojiť Západ, ktorý sa snaží prispieť k ukončeniu krízy na Ukrajine okrem iného aj prísľubmi prípadnej finančnej pomoci.
Spojené štáty tak v pondelok potvrdili, že s EÚ rokujú o tejto forme pomoci. Janukovyč túto skutočnosť nijako nekomentoval, ale varoval pred "extrémizmom" opozície.
K zatiaľ hypotetickej podpore Kyjeva zo strany USA a EÚ by mohlo dôjsť po vytvorení ukrajinskej vlády technokratov a po tom, ako sa tento štát opäť vydá cestou naznačenou Medzinárodným menovým fondom. Uviedla to podľa ukrajinských médiá hovorkyňa amerického ministerstva zahraničných vecí Jennnifer Psakiová. Podľa tlačovej služby šéfky diplomacie EÚ Catherine Ashtonovej sa Kyjev okrem toho musí zaviazať k pokračovaniu reforiem a ukončeniu násilností.
Tie na Ukrajine vypukli 21. novembra po tom, ako vláda pozastavila prípravy na euroitegráciu. Násilnosti sa vystupňovali 19. januára, keď došlo k prudkým stretom medzi bezpečnostnými zložkami a radikálnymi demonštrantami. Opozícia žiadala demisiu vlády a pokračovanie v integrácii do európskych štruktúr. Pod patovej situácie 28. januára premiér Mykola Azarov podal demisiu, pričom jeho vláda zostane vo funkciách až do vymenovania nového kabinetu. Vedením vlády je poverený doterajší vicepremiér Sergej Arbuzov. V noci na 30. januára parlament schválil spomínaný vládny návrh zákona o amnestii, ktorý opozícia odmieta.
Ukrajinskú opozičnú Vlasť opustili dvaja poslanci
Predseda ukrajinského parlamentu Volodymyr Rybak dnes oznámil, že opozičná strana Vlasť vylúčila zo svojej frakcie poslancov Anatolija Hrycenka a Romana Zabzaľuka.
Obaja poslanci pritom už v polovici januára dávali najavo svoj nesúhlas s navrhovanými riešeniami politickej krízy. Hrycenko v oznámení na svojej facebookovej stránke podľa agentúry UNIAN ubezpečil, že zostáva oponentom prezidenta Viktora Janukovyča a ako poslanec bude naďalej plniť program bloku Vlasť. Dodal, že svoj postup bude koordinovať s opozičnými poslancami, pre ktorých "princípy a hodnoty nie sú len prázdne slová".
Zabzaľuk sa svojho poslaneckého mandátu úplne vzdal, pretože nesúhlasí s riešením politickej krízy na Ukrajine. Uviedol to vo svojom vyhlásení z pondelka.
Súčasnú formu rokovaní medzi vládou a opozíciou označil dnes za neúčinnú aj bývalý riaditeľ Národného inštitútu strategických štúdií Andrij Jermolajev, podľa ktorého súčasnú politickú krízu by mohlo vyriešiť vymenovanie vlády technokratov bez účasti súčasných politických lídrov.
Jermolajev, ktorého Janukovyč odvolal z funkcie koncom januára, tvrdí, že Ukrajina teraz potrebuje nový formát rokovaní. "Dostávame sa do slepej uličky a východiskom z nej bude nový, vyostrenejší konflikt," uviedol a dodal, že bez dialógu sa tomu nemožno vyhnúť. Domnieva sa, že parlament by mal zrýchliť diskusiu o vytvorení technokratickej vlády. Úlohou nového kabinetu, ktorý má byť dočasným kompromisom, podľa Jermolajeva bude udržať si odstup od kampane pred prezidentskými voľbami.
Opozícia chce zmenu ústavy, nemá ale dostatok hlasov
Ukrajinskí opoziční poslanci dnes oznámili, že žiadajú zmenu ústavy s cieľom oslabiť prezidentské právomoci. Podľa agentúry DPA však nie je pravdepodobné, že pre tento krok získajú požadovaný počet hlasov v parlamente.
"Zastavme diktatúru. Vráťme sa k ústave, ktorá dá poslancom rozhodovaciu právomoc," vyzval bývalý boxerský šampión Vitalij Kličko, líder opozičnej strany UDAR. Podľa neho zmena ústavy môže "znížiť teplotu". Povedal, že na túto tému už diskutoval s prezidentom Viktorom Janukovyčom.
Oleksandr Turčynov z najväčšej parlamentnej opozičnej strany Vlasť oznámil, že návrh o zmene ústavy už predložili parlamentu.
Nie je ale jasné, ako chce opozícia ústavnú zmenu presadiť, keďže potrebuje dvojtretinovú väčšinu. Janukovyčova vládnuca Strana regiónov má totiž spolu s komunistami v parlamente 237 zo 447 kresiel.
Predseda výboru EP je za sankcie voči ukrajinským vládnym činiteľom
Protivládny demonštrant sedí za barikádou, v pozadí stoja príslušníci poriadkovej polície v centre Kyjeva v pondelok 3. februára 2014. Foto: TASR/APZa cielené akcie, zákaz vstupu na územie Európskej únie pre zodpovedných za násilie na Ukrajine, sa v pondelok po návšteve delegácie europoslancov v Kyjeve vyslovil nemecký kresťanskodemokratický predseda zahraničného výboru Európskeho parlamentu Elmar Brok.
Podľa jeho slov by Európska únia mala zároveň hromadne vydávať cestovné víza mladým občanom Ukrajiny, píše tlačová agentúra APA.
Brok pripomenul ukrajinského expremiéra Mykolu Azarova, ktorý mal po rezignácii vycestovať podľa viedenského denníka Kronen Zeitung do Rakúska.
Europoslanec ostro kritizoval brutálny postup policajných zložiek a situáciu označil z hľadiska ľudských práv za neznesiteľnú. Konštatoval, že ľudia boli mučení a unášaní. Predpokladá sa, že 300 stúpencoch opozície skončilo vo väzení a ďalšie asi tri desiatky ľudí zmizli.
Europoslanci sú podľa Broka v hodnotení situácie na Ukrajine jednotní. Podľa jeho slov by mala čo najrýchlejšie nadobudnúť opäť platnosť ústava krajiny z roku 2004, aby sa tak umožnil jej návrat k parlamentnej demokracii a obmedzila sa moc prezidenta. To však dáva zmysel iba pri spojení s predčasnými voľbami. Ak by sa podarila zmena ústavy, mala by únia pripraviť pre Ukrajinu krátkodobý balík finančnej pomoci, dodal Brok.
Predseda zahraničného výboru EP poznamenal, že sa ďalší vývoj mocenského boja na Ukrajine nedá predpovedať, pretože sa situácia mení každú hodinu.
Ashtonová dnes navštívi Kyjev; USA a EÚ chystajú finančnú ponuku pre Ukrajinu Šéfka európskej diplomacie Catherine Ashtonová.Foto: FOTO TASR/AP
Šéfku diplomacie EÚ Catherine Ashtonovú očakávajú dnes v Kyjeve v rámci jej nového pokusu ukončiť vyhrotenú politickú krízu na Ukrajine. Novou možnosťou je aj spoločná finančná pomoc zo strany EÚ a Spojených štátov.
Spojené štáty v pondelok potvrdili, že s EÚ rokovali o možnej finančnej pomoci, ktorej úroveň zatiaľ nebola skonkretizovaná a že ukrajinský prezident Viktor Janukovyč, ktorý sa v pondelok vrátil z štvordňového pobytu v nemocnici do úradu, sa k tejto otázke nevyjadril.
Hovorkyňa amerického ministerstva zahraničných vecí Jennifer Psakiová uviedla, že hypotetická americká a európska podpora pre Kyjev by sa mohla stať skutočnosťou po "vytvorení úradníckej vlády" a po tom, keď sa Ukrajina rozhodne pokračovať cestou ekonomickej obnovy za pomoci Medzinárodného menového fondu (MMF).
Tlačový úrad vysokej predstaviteľky EÚ pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku v pondelok uviedol, že je nevyhnutné, aby sa Ukrajina zaviazala ísť cestou reforiem a aby došlo k zastaveniu násilností.
Ashtonová v rozhovore pre denník The Wall Street Journal priznala, že "plán pre Ukrajinu" by sa zameral na rôzne sektory ekonomiky so snahou zlepšiť súčasný stav vecí. Ashtonová nechcela prezradiť detaily spoločnej pomoci pre Kyjev, naznačila iba, že táto suma by nemusela byť "skromná."
Ukrajinské úrady na možnú ponuku zo strany EÚ a USA zatiaľ nereagovali a šéf ukrajinskej diplomacie Leonid Kožara vyhlásil, že nikto s ním o tejto téme nehovoril.
Prípadná finančná pomoc pre Ukrajinu by musela byť natoľko zaujímavá, aby zatienila ponuku Moskvy. Po tom, ako vlani v novembri ukrajinská vláda zmrazila podpis asociačnej dohody a dohody a o voľnom obchode s EÚ, Rusko poskytlo Kyjevu pôžičku vo výške 15 miliárd dolárov a 30-percentné zníženie cien zemného plynu.
EÚ v novembri navrhovala Ukrajine poskytnutie finančnej pomoci vo výške 610 miliónov eur výmenou za prísne reformy pod dohľadom MMF, čo ukrajinská administratíva odmietla.
