Smernica sa stala prvým skutočným prejavom dlhodobého rozhorčenia EÚ voči pokračujúcej izraelskej politike kolonizácie palestínskeho územia.
Autor TASR
Brusel 18. júla (TASR) - V piatok vstúpi do platnosti nová smernica Európskej komisie, ktorá členským štátom EÚ zakazuje financovať činnosť verejných a súkromných organizácií pôsobiacich v židovských osadách na okupovaných palestínskych územiach a poskytovať im granty, štipendiá a ceny. Ide o oblasť východného Jeruzalema, západný breh Jordánu a Golanské výšiny.
Rozhodnutie EÚ zakázať spoluprácu s organizáciami pôsobiacimi v izraelských osadách na palestínskych územiach vyvolalo prudké reakcie zo strany izraelských predstaviteľov. Námestník izraelského ministra zahraničných vecí Zeev Elkin smernicu označil za kontraproduktívnu pre mierový proces na Blízkom východe a izraelský premiér Benjamin Netanjahu obvinil Brusel z diktatúry.
Politickí partneri v Netanjahuovej koaličnej vláde žiadajú voči EÚ protiopatrenia.
Od piatka budú musieť všetky dohody medzi EÚ a Izraelom obsahovať vyhlásenie potvrdzujúce, že činnosť, ktorá je predmetom dohody, nebude presahovať tzv. "zelenú líniu," čiže hranicu medzi Izraelom a jeho arabskými susedmi stanovenú v roku 1949.
Smernica sa stala prvým skutočným prejavom dlhodobého rozhorčenia EÚ voči pokračujúcej izraelskej politike kolonizácie palestínskeho územia. Izraelská vláda aj napriek opakovaným výzvam EÚ nezrušila budovanie židovských osád na okupovanom území, dokonca chce v oblasti východného Jeruzalema a Predjordánska v ich výstavbe ďalej pokračovať.
Ministri zahraničných vecí EÚ sa na opatrení, zakazujúcom pôsobenie organizácií na územiach okupovaných po roku 1967, dohodli koncom vlaňajška a teraz ich rozhodnutie nadobúda právnu platnosť.
Rozhodnutie Bruselu vyvolalo nadšenie medzi Palestínčanmi, na strane druhej to však zhoršilo vzťahy s izraelskou vládou.
Izraelský premiér obvinil EÚ z diktatúry a sľúbil obraňovať "stovky tisíce Izraelčanov, ktorí žijú v Judei a Samárii, na Golanských výšinách a v Jeruzaleme".
Netanjahu okrem iného vyzval, aby sa európski diplomati zaoberali radšej akútnejšími krízami sveta, ako je napríklad vojna v Sýrii či iránsky jadrový program.
"Otázka osád sa bude riešiť len na základe rokovaní s Palestínčanmi," odkázal Netanjahu do Bruselu.
Izraelská strana má obavy aj z hľadiska ekonomického vplyvu smernice. Ak Európania prestanú spolupracovať s organizáciami a podnikmi za "zelenou čiarou," najviac to postihne izraelské stavebné firmy.
Netanjahu mal v stredu viacero telefonických rozhovorov s čelnými predstaviteľmi krajín EÚ, zabrániť zavedeniu smernice však nedokázal. Jeho politickí kolegovia zo strany Likud v rámci protiopatrení voči EÚ chcú, aby európski lídri mali obmedzenú možnosť navštevovať a pohybovať sa na palestínskych územiach pod správou Izraela.
Rozhodnutie EÚ zakázať spoluprácu s organizáciami pôsobiacimi v izraelských osadách na palestínskych územiach vyvolalo prudké reakcie zo strany izraelských predstaviteľov. Námestník izraelského ministra zahraničných vecí Zeev Elkin smernicu označil za kontraproduktívnu pre mierový proces na Blízkom východe a izraelský premiér Benjamin Netanjahu obvinil Brusel z diktatúry.
Politickí partneri v Netanjahuovej koaličnej vláde žiadajú voči EÚ protiopatrenia.
Od piatka začne platiť dohoda o zelenej línii
Od piatka budú musieť všetky dohody medzi EÚ a Izraelom obsahovať vyhlásenie potvrdzujúce, že činnosť, ktorá je predmetom dohody, nebude presahovať tzv. "zelenú líniu," čiže hranicu medzi Izraelom a jeho arabskými susedmi stanovenú v roku 1949.
Smernica sa stala prvým skutočným prejavom dlhodobého rozhorčenia EÚ voči pokračujúcej izraelskej politike kolonizácie palestínskeho územia. Izraelská vláda aj napriek opakovaným výzvam EÚ nezrušila budovanie židovských osád na okupovanom území, dokonca chce v oblasti východného Jeruzalema a Predjordánska v ich výstavbe ďalej pokračovať.
Ministri zahraničných vecí EÚ sa na opatrení, zakazujúcom pôsobenie organizácií na územiach okupovaných po roku 1967, dohodli koncom vlaňajška a teraz ich rozhodnutie nadobúda právnu platnosť.
Rozhodnutie Bruselu vyvolalo nadšenie medzi Palestínčanmi, na strane druhej to však zhoršilo vzťahy s izraelskou vládou.
Izraelský premiér obvinil EÚ z diktatúry a sľúbil obraňovať "stovky tisíce Izraelčanov, ktorí žijú v Judei a Samárii, na Golanských výšinách a v Jeruzaleme".
Netanjahu kritizoval lídrov
Netanjahu okrem iného vyzval, aby sa európski diplomati zaoberali radšej akútnejšími krízami sveta, ako je napríklad vojna v Sýrii či iránsky jadrový program.
"Otázka osád sa bude riešiť len na základe rokovaní s Palestínčanmi," odkázal Netanjahu do Bruselu.
Izraelská strana má obavy aj z hľadiska ekonomického vplyvu smernice. Ak Európania prestanú spolupracovať s organizáciami a podnikmi za "zelenou čiarou," najviac to postihne izraelské stavebné firmy.
Netanjahu mal v stredu viacero telefonických rozhovorov s čelnými predstaviteľmi krajín EÚ, zabrániť zavedeniu smernice však nedokázal. Jeho politickí kolegovia zo strany Likud v rámci protiopatrení voči EÚ chcú, aby európski lídri mali obmedzenú možnosť navštevovať a pohybovať sa na palestínskych územiach pod správou Izraela.