Dilema EÚ tkvie v tom, že ak si nechá súčasné zásoby vakcín proti mpoxu, nepomôže tým Afrike.
Autor TASR
Brusel 20. augusta (TASR) - Európska únia opäť stojí pred otázkou, či si má udržať svoje zásoby vakcín, teraz proti opičím kiahňam (mpox), pre prípad rozšírenia vírusu po Európe, alebo má masovejšie poslať očkovacie látky do afrických krajín a znížiť tak pravdepodobnosť globálneho šírenia. Na utorňajšiu správu týždenníka Politico upozornil spravodajca TASR.
Politico pripomenul, že v pondelok sa v Bruseli stretli zástupcovia Európskej komisie (EK) a európskych zdravotníckych úradov, aby prediskutovali reakciu EÚ na epidémiu choroby mpox.
Hovorca EK pre médiá potvrdil, že Únia očakáva viac "importovaných prípadov" opičích kiahní po tom, ako prvé ochorenie nahlásilo Švédsko.
Skupina zdravotných expertov dospela k záveru, že nie je potrebné začať s hromadným očkovaním proti mpoxu v Európe. Zdravotnícke orgány EÚ hodnotia šancu na masové rozšírenie opičích kiahní v Európe ako nízku, lebo choroba sa šíri skôr priamym fyzickým kontaktom než vzduchom, ako je to v prípade covidu.
Žiadna členská krajina EÚ zatiaľ neoznámila cestovné obmedzenia kvôli opičím kiahňam, hoci Európske centrum pre kontrolu a prevenciu chorôb (ECDC) odporučilo cestujúcim do postihnutých oblastí zvážiť očkovanie.
Politico zdôraznil, že mpox môže byť smrteľný. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) už vyhlásila globálnu zdravotnú pohotovosť v reakcii na šírenie obzvlášť nebezpečného kmeňa clade I. Ten má horší priebeh ako kmeň clade II, ktorý sa celosvetovo rozšíril v roku 2022. Medzi najrizikovejšie skupiny pacientov patria deti, ktoré umierajú rýchlejšie ako dospelí.
Dilema EÚ tkvie v tom, že ak si nechá súčasné zásoby vakcín proti mpoxu, nepomôže tým Afrike, pričom len Konžská demokratická republika (KDR), ktorá má 99 miliónov obyvateľov, žiada desať miliónov dávok, a ak pomôže Afrike, môže oslabiť svoju reakciu rýchlej pomoci.
Zatiaľ sa len málo krajín EÚ zaviazalo darovať vakcíny. Cez uplynulý víkend juhoafrický prezident Cyril Ramaphosa vyzval medzinárodné spoločenstvo, aby uvoľnilo svoje zásoby a zaistilo, že všetky krajiny bez ohľadu na svoj ekonomický stav budú mať spravodlivý prístup k vakcínam.
Eurokomisia oznámila, že zašle vyše 215.000 dávok vakcín. Francúzsko naznačilo, že pošle do Afriky bližšie nešpecifikovaný počet vakcín proti mpoxu. Holandsko je opatrné a pred rozhodnutím o darovaní sa chce ubezpečiť, či 100.000 dávok, ktoré má v zásobe, postačia potrebám krajiny. Nemecká spolková vláda nahromadila okolo 117.000 dávok bavorskej vakcíny proti mpox a svoje vlastné zásoby majú aj niektoré nemecké spolkové krajiny. Na druhej strane Litva oznámila, že má v zálohe len 2500 dávok tohto typu vakcín.
Japonsko podľa Politico prisľúbilo poslať do Afriky tri milióny dávok a očakáva, že EÚ tiež prisľúbi viac.
Organizácia Lekári bez hraníc (MSF) medzitým upozornila, že bez rýchleho nasadenia vakcín tisíce ľudí len v KDR budú čeliť tejto chorobe bez toho, aby mali základnú lekársku ochranu, ktorá je pre Európanov dostupná.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
Politico pripomenul, že v pondelok sa v Bruseli stretli zástupcovia Európskej komisie (EK) a európskych zdravotníckych úradov, aby prediskutovali reakciu EÚ na epidémiu choroby mpox.
Hovorca EK pre médiá potvrdil, že Únia očakáva viac "importovaných prípadov" opičích kiahní po tom, ako prvé ochorenie nahlásilo Švédsko.
Skupina zdravotných expertov dospela k záveru, že nie je potrebné začať s hromadným očkovaním proti mpoxu v Európe. Zdravotnícke orgány EÚ hodnotia šancu na masové rozšírenie opičích kiahní v Európe ako nízku, lebo choroba sa šíri skôr priamym fyzickým kontaktom než vzduchom, ako je to v prípade covidu.
Žiadna členská krajina EÚ zatiaľ neoznámila cestovné obmedzenia kvôli opičím kiahňam, hoci Európske centrum pre kontrolu a prevenciu chorôb (ECDC) odporučilo cestujúcim do postihnutých oblastí zvážiť očkovanie.
Politico zdôraznil, že mpox môže byť smrteľný. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) už vyhlásila globálnu zdravotnú pohotovosť v reakcii na šírenie obzvlášť nebezpečného kmeňa clade I. Ten má horší priebeh ako kmeň clade II, ktorý sa celosvetovo rozšíril v roku 2022. Medzi najrizikovejšie skupiny pacientov patria deti, ktoré umierajú rýchlejšie ako dospelí.
Dilema EÚ tkvie v tom, že ak si nechá súčasné zásoby vakcín proti mpoxu, nepomôže tým Afrike, pričom len Konžská demokratická republika (KDR), ktorá má 99 miliónov obyvateľov, žiada desať miliónov dávok, a ak pomôže Afrike, môže oslabiť svoju reakciu rýchlej pomoci.
Zatiaľ sa len málo krajín EÚ zaviazalo darovať vakcíny. Cez uplynulý víkend juhoafrický prezident Cyril Ramaphosa vyzval medzinárodné spoločenstvo, aby uvoľnilo svoje zásoby a zaistilo, že všetky krajiny bez ohľadu na svoj ekonomický stav budú mať spravodlivý prístup k vakcínam.
Eurokomisia oznámila, že zašle vyše 215.000 dávok vakcín. Francúzsko naznačilo, že pošle do Afriky bližšie nešpecifikovaný počet vakcín proti mpoxu. Holandsko je opatrné a pred rozhodnutím o darovaní sa chce ubezpečiť, či 100.000 dávok, ktoré má v zásobe, postačia potrebám krajiny. Nemecká spolková vláda nahromadila okolo 117.000 dávok bavorskej vakcíny proti mpox a svoje vlastné zásoby majú aj niektoré nemecké spolkové krajiny. Na druhej strane Litva oznámila, že má v zálohe len 2500 dávok tohto typu vakcín.
Japonsko podľa Politico prisľúbilo poslať do Afriky tri milióny dávok a očakáva, že EÚ tiež prisľúbi viac.
Organizácia Lekári bez hraníc (MSF) medzitým upozornila, že bez rýchleho nasadenia vakcín tisíce ľudí len v KDR budú čeliť tejto chorobe bez toho, aby mali základnú lekársku ochranu, ktorá je pre Európanov dostupná.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)