Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Piatok 29. november 2024Meniny má Vratko
< sekcia Zahraničie

EÚ chce s Moskvou a Kyjevom spolupracovať na riešení ich krízy

Šéfka diplomacie EÚ Catherine Ashtonová Foto: TASR/AP

Uviedla to šéfka zahraničnej politiky EÚ Catherine Ashtonová.

Atény 5. apríla (TASR) - Európska únia má v úmysle aj naďalej spolupracovať s Ruskom a Ukrajinou v snahe o zníženie napätia medzi nimi, ale naďalej existuje aj možnosť uvalenia ďalších sankcií na Moskvu, uviedla dnes v Aténach šéfka zahraničnej politiky EÚ Catherine Ashtonová.

Na neformálnej schôdzke ministrov zahraničných vecí EÚ uviedla, že v EÚ sa pracuje na tom, aby 28-členný blok bol pripravený prijať proti Rusku ďalšie reštriktívne opatrenia, ak to bude potrebné. Ashtonová zdôraznila nutnosť presvedčiť Rusko, aby pristúpilo k deeskalácii situácie vo vzťahu k Ukrajine.

Rusko de facto anektovalo čiernomorský Krymský polostrov v druhej polovici marca - po tom, ako sa 16. marca drvivá väčšina tamojších voličov v referende vyslovila za pripojenie tohto ukrajinského územia k Ruska. Referendum bolo vypísané začiatkom marca, keď základne ukrajinských ozbrojených síl začali blokovať a okupovať skupiny ozbrojených po rusky hovoriacich mužov v neoznačených uniformách. Na základe výsledku referenda sa potom 18. marca Krymská republika a mesto Sevastopol stali subjektmi Ruskej federácie.

Ashtonová dnes v Aténach dodala, že EÚ bude s Moskvou a Washingtonom pokračovať v konzultáciách o plánovaných ekonomických zmluvách s Ukrajinou a Moldavskom.

"Dohoda s Ukrajinou bude mať pozitívny vplyv na ruskú ekonomiku. Budeme (do nich) aj naďalej zapájať Rusko a Spojené štáty," povedala Ashtonová.

Napriek rokovaniam o jednotnom postupe EÚ voči Rusku na Ukrajine badať v rámci EÚ rôznorodosť v prístupe k tomuto problému: kým Británia a Švédsko sú za tvrdší postih Ruska, krajiny ako Grécko sa domnievajú, že sankcie nemôžu byť použité ako jediný nástroj riešenia krízy medzi Ruskom a Ukrajinou.

Kríza na Ukrajine dvojdňovému neformálnemu ministerskému summitu dominovala: okrem nej však ministri debatovali aj o občianskej vojne v Sýrii, prezidentských voľbách v Afganistane, situácii v severnej Afrike, vrátane Tuniska, Egypta a Líbye.