Brusel 10. októbra (TASR) - Zahraničné zasahovanie do volieb predstavuje hrozbu pre európske demokratické spoločnosti, z ktorej ťažia najmä pravicoví extrémisti a protieurópske a populistické sily. Vyplýva to z nelegislatívneho uznesenia, ktoré vo štvrtok schválil Európsky parlament (EP). Za návrh hlasovalo 469 poslancov, proti bolo 143 a 47 sa zdržalo hlasovania, informovala EP na svojej internetovej stránke.

Podľa schváleného uznesenia zahraničné zasahovanie do vnútroštátnych a únijných volebných procesov vykazuje určitý systematický vzorec a nadobúda rôzne formy vrátane dezinformačných kampaní na sociálnych sieťach, kybernetických útokov zameraných na kritickú infraštruktúru spojenú s voľbami, či priamej a nepriamej finančnej podpory politických aktérov. Z takýchto aktivít vo veľkej miere ťažia najmä protieurópski, extrémistickí a populistickí kandidáti.

Poslanci ocenili, že legislatíva v drvivej väčšine členských štátov úplne alebo čiastočne zakazuje politickým stranám a kandidátom prijímanie darov zo zahraničia. Jedným dychom však dodali, že zahraničné subjekty dokážu tieto pravidlá obchádzať, poukazujúc pritom najmä na prípad francúzskeho Národného frontu a na obvinenia voči Slobodnej strane Rakúska, talianskemu hnutiu Liga či britskej kampani Leave.eu.

Parlament vyjadril hlboké znepokojenie z vysoko nebezpečnej povahy ruskej propagandy, ktorá je hlavným zdrojom dezinformácií v Európe. Uznesenie konštatuje, že od januára 2019 sa počet zdokumentovaných prípadov dezinformácií z ruských zdrojov v porovnaní s rovnakým obdobím v roku 2018 viac než zdvojnásobil — vzrástol zo 434 na 998 prípadov.

Poslanci tiež dôrazne odsúdili čoraz agresívnejšie kroky subjektov z tretích krajín, ktoré sa snažia podkopať suverenitu krajín západného Balkánu usilujúcich sa o vstup do EÚ, ako aj krajín Východného partnerstva.

Parlament v tejto situácii vyzval na transformáciu pracovnej skupiny EÚ East StratCom na stálu štruktúru v rámci Európskej služby pre vonkajšiu činnosť s výrazne navýšeným rozpočtom a počtom zamestnancov. Na boji proti dezinformáciám by sa podľa poslancov mali podieľať aj internetové spoločnosti a sociálne médiá, avšak bez obmedzovania slobody prejavu.

Poslanci tiež vyzvali na vypracovanie právneho rámca na úrovni EÚ, ktorý by bol zameraný na boj proti hybridným hrozbám.

V dokumente sa ďalej uvádza, že Európska únia aktívne bojuje proti dezinformáciám už od roku 2015, keď bola v rámci Európskej služby pre vonkajšiu činnosť zriadená pracovná skupina East StratCom. V súvislosti s voľbami do EP bol spísaný Kódexu postupov proti šíreniu dezinformácií, ktorý v októbri 2018 podpísali Facebook, Google, Twitter a Mozilla a v máji 2019 aj Microsoft. Tieto spoločnosti sa svojim podpisom zaviazali k dobrovoľnej samoregulácii zameranej na boj proti dezinformáciám. Európska komisia zároveň v decembri 2018 zverejnila Akčný plán proti dezinformáciám.

Do konca roku 2020 by sa v členských štátoch EÚ malo uskutočniť viac ako 50 prezidentských, parlamentných, miestnych či regionálnych volieb.