EÚ v júni 2017 vytvorila právny rámec pre spoločnú diplomatickú reakciu na škodlivé kybernetické aktivity (takzvaný súbor nástrojov kybernetickej diplomacie).
Autor TASR
Brusel 24. júna (TASR) - Diplomati členských krajín EÚ v pondelok na pracovnom stretnutí v Luxemburgu schválili dodatočné sankcie voči šiestim osobám zapojeným do kybernetických útokov na kritickú infraštruktúru v členských štátoch EÚ. Informuje o tom spravodajca TASR.
Rada EÚ spresnila, že po prvýkrát sa prijímajú reštriktívne opatrenia proti kyberzločincom, ktorí používajú ransomvérové kampane proti základným službám, ako je zdravotníctvo a bankovníctvo.
Na sankčný zoznam EÚ sa dostali dvaja členovia skupiny "Callisto" Ruslana Pereťjatka a Andrej Korinec. Ide o skupinu ruských vojenských spravodajských dôstojníkov zodpovedných za phishingové kampane v krajinách EÚ a tretích krajinách, pri ktorých kradnú citlivé údaje v dôležitých funkciách štátu vrátane rezortov obrany a diplomacie.
EÚ sankcie zamerala aj na Oleksandra Sklianka a Mykolu Černycha z "Armagedonskej hackerskej skupiny" podporovanej Federálnou bezpečnostnou službou (FSB) Ruskej federácie. Je zodpovedná za kybernetické útoky s významným dopadom na vlády členských štátov EÚ a na Ukrajinu, aj pomocou phishingových e-mailov a kampaní so škodlivým softvérom.
Sankcie sa týkajú aj Michaila Careva a Maksima Galočkina, kľúčových hráčov pri nasadzovaní škodlivých softvérov malvéru Conti a Trickbot. Trickbot vytvorila hackerská skupina "Wizard Spider", ktorá viedla počítačové útoky na rôzne sektory vrátane zdravotníctva a bankovníctva, čím spôsobila značné ekonomické škody v EÚ.
Režim kybernetických sankcií EÚ sa v súčasnosti vzťahuje na 14 jednotlivcov a štyri právne subjekty a zahŕňa zmrazenie ich aktív a zákaz cestovania do členských krajín Únie. Fyzické osoby a právne subjekty z EÚ majú zakázané poskytovať peniaze osobám a firmám na tomto sankčnom zozname.
EÚ v júni 2017 vytvorila právny rámec pre spoločnú diplomatickú reakciu na škodlivé kybernetické aktivity (takzvaný súbor nástrojov kybernetickej diplomacie). Umožňuje to EÚ a jej členským štátom využívať všetky opatrenia spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky na prevenciu, odrádzanie a reagovanie na škodlivé kybernetické aktivity.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
Rada EÚ spresnila, že po prvýkrát sa prijímajú reštriktívne opatrenia proti kyberzločincom, ktorí používajú ransomvérové kampane proti základným službám, ako je zdravotníctvo a bankovníctvo.
Na sankčný zoznam EÚ sa dostali dvaja členovia skupiny "Callisto" Ruslana Pereťjatka a Andrej Korinec. Ide o skupinu ruských vojenských spravodajských dôstojníkov zodpovedných za phishingové kampane v krajinách EÚ a tretích krajinách, pri ktorých kradnú citlivé údaje v dôležitých funkciách štátu vrátane rezortov obrany a diplomacie.
EÚ sankcie zamerala aj na Oleksandra Sklianka a Mykolu Černycha z "Armagedonskej hackerskej skupiny" podporovanej Federálnou bezpečnostnou službou (FSB) Ruskej federácie. Je zodpovedná za kybernetické útoky s významným dopadom na vlády členských štátov EÚ a na Ukrajinu, aj pomocou phishingových e-mailov a kampaní so škodlivým softvérom.
Sankcie sa týkajú aj Michaila Careva a Maksima Galočkina, kľúčových hráčov pri nasadzovaní škodlivých softvérov malvéru Conti a Trickbot. Trickbot vytvorila hackerská skupina "Wizard Spider", ktorá viedla počítačové útoky na rôzne sektory vrátane zdravotníctva a bankovníctva, čím spôsobila značné ekonomické škody v EÚ.
Režim kybernetických sankcií EÚ sa v súčasnosti vzťahuje na 14 jednotlivcov a štyri právne subjekty a zahŕňa zmrazenie ich aktív a zákaz cestovania do členských krajín Únie. Fyzické osoby a právne subjekty z EÚ majú zakázané poskytovať peniaze osobám a firmám na tomto sankčnom zozname.
EÚ v júni 2017 vytvorila právny rámec pre spoločnú diplomatickú reakciu na škodlivé kybernetické aktivity (takzvaný súbor nástrojov kybernetickej diplomacie). Umožňuje to EÚ a jej členským štátom využívať všetky opatrenia spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky na prevenciu, odrádzanie a reagovanie na škodlivé kybernetické aktivity.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)