Brusel 22. júna (TASR) - Pondelňajší videosummit EÚ - Čína znamenal prvé oficiálne rozhovory medzi Bruselom a Pekingom po tom, ako Únia vzniesla obvinenia naznačujúce, že čínska strana má na svedomí šírenie dezinformácií o pandémii nového koronavírusu.

V poradí 22. bilaterálne rokovania, na ktorých sa zúčastnili šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová, predseda Európskej rady Charles Michel, čínsky prezident Si Ťin-pching a predseda čínskej vlády Li Kche-čchiang, mali znížiť napätie medzi oboma stranami. Debaty sa týkali bilaterálnych vzťahov, regionálnych a medzinárodných otázok, choroby Covid-19 a hospodárskeho oživenia.

Michel po skončení summitu uviedol, že Brusel a Peking musia spoločne pracovať na globálnych výzvach, akými sú klimatické zmeny, trvalo udržateľný rozvoj či nákaza Covid-19. "Zároveň však musíme uznať, že nemáme spoločné rovnaké hodnoty, politické systémy ani prístup k multilateralizmu. Budeme konať jasne a sebavedome a dôrazne brániť záujmy EÚ, pevne zakotvené na našich hodnotách," vyhlásil.

Von der Leyenová dodala, že koronakríza, ako aj množstvo bilaterálnych a multilaterálnych problémov naznačili, že partnerstvo medzi EÚ a Čínou je rozhodujúce, či už ide o obchod, klímu, technológie a obranu multilateralizmu. Ako však upozornila, ak sa vzájomné vzťahy majú ďalej rozvíjať, musia byť viac založené na pravidlách a reciprocite a zaistení rovnakých podmienok pre všetkých.

Európska komisia už pred summitom upozornila, že Peking vyvíjal tlak na krajiny EÚ cez sociálne médiá, čo sa týkalo aj šírenia nepravdivých informácií o tom, že Únia nezvládla riadenie koronakrízy a pomáhať musela Čína. Peking tieto obvinenia odmietol.

Nezhody medzi oboma stranami však boli už aj pred koronakrízou, najmä čo sa týka pokroku rokovaní o veľkej obchodnej a investičnej dohode, kde Brusel obviňuje Čínu z protekcionizmu a z nedodržiavania záväzkov z minuloročného summitu. Pondelňajšie rokovania opätovne poukázali na "asymetrický" prístup Európanov na čínsky trh. Únia žiada "naliehavý pokrok", najmä pokiaľ ide o štátne podniky a transparentnosť štátnych dotácií v Číne a pravidlá pre zahraničných investorov týkajúce sa nútených transferov moderných technológií.

Únia zdôraznila, že Čína sa musí zapojiť do budúcich rokovaní o priemyselných dotáciách v rámci Svetovej obchodnej organizácie (WTO) a zaujať postoj k nadmerným výrobným kapacitám v odvetviach, ako je oceliarstvo.

Obe strany prebrali dôležitosť digitálneho sektora pre hospodárstvo, pričom EÚ upozornila, že vývoj digitálnych technológií musí ísť ruka v ruke s dodržiavaním základných práv a ochranou údajov. V tejto oblasti EÚ pripomenula aj nevyriešené otázky týkajúce sa kybernetickej bezpečnosti a šírenia dezinformácií.

Veľká časť debát sa týkala klimatických zmien. Čína je partnerom EÚ v rámci Parížskej dohody, podľa EÚ sa však musí zaviazať k ambicióznejším domácim opatreniam na zníženie skleníkových emisií a čo najskôr si stanoviť cieľ klimatickej neutrality.

V reakcii na Covid-19 EÚ zdôraznila spoločnú zodpovednosť za účasť na globálnom úsilí pre zastavenie šírenia vírusu, podporu výskumu v oblasti liečby a vakcín. Peking vyzvala, aby uľahčil návrat obyvateľov EÚ nachádzajúcich sa v Číne.

Pokiaľ ide o situáciu v Hongkongu, EÚ opätovne vyjadrila obavy z krokov, ktoré Čína prijala s cieľom zaviesť nové právne predpisy o národnej bezpečnosti. Lídri EÚ upozornili, že to nie je v súlade s medzinárodnými záväzkami Číny. Únia sa obáva, že táto politika môže ohroziť poloautonómny štatút tohto územia a postavenie Hongkongu ako globálneho finančného centra.

V neposlednom rade lídri EÚ tlmočili obavy Európanov ohľadom zhoršujúcej sa situácie v oblasti ľudských práv a obmedzenia základných slobôd, čo sa týka aj zaobchádzania s etnickými menšinami v Sin-ťiangu a Tibete, s aktivistami v oblasti ochrany ľudských práv či s čínskymi občanmi, ktorí "zmizli" po tom, ako sa kriticky vyjadrili o štátnych opatreniach pri riešení koronakrízy.