Brusel 10. júna (TASR) - Pandémia nového druhu koronavírusu bola sprevádzaná masívnou vlnou nepravdivých alebo zavádzajúcich informácií vrátane pokusov zahraničných aktérov ovplyvniť občanov Európskej únie a ich diskusie. Vyplýva zo správy, ktorú v stredu predložili šéf európskej diplomacie Josep Borrell a podpredsedníčka Európskej komisie (EK) pre hodnoty a transparentnosť Věra Jourová.

Obaja v spoločnom oznámení opísali reakcie Únie na šíriace sa dezinformácie a navrhli opatrenia, ktoré možno zaviesť do praxe.

Šéf európskej diplomacie upozornil, že dezinformácie v časoch koronakrízy mohli zabíjať, a dodal, že EK má povinnosť chrániť občanov EÚ tým, že ich oboznámi s nepravdivými informáciami a odhalí aktérov zodpovedných za zapojenie sa do takýchto praktík.

"V dnešnom technologicky zameranom svete, kde bojovníci ovládajú viac klávesnice než meče a cielené operácie a dezinformačné kampane sú silnou zbraňou štátnych a neštátnych aktérov, musí Európska únia zvyšovať svoje činnosti a kapacity," odkázal Borrell.

Jourová v tejto súvislosti pripomenula, že počas pandémie koronavírusu Európu zasiahli vlny dezinformácií. Tie pochádzali tak zvnútra EÚ, ako aj mimo nej, pričom Únia sa netají, že silnými hráčmi na tomto poli sú Rusko a Čína.

Jourová ocenila, že v boji proti šíreniu dezinformácií pomáhajú aj internetové platformy, ale dodala, že mobilizovať treba aj orgány verejnej moci a nevyhnutná je podpora nezávislých overovateľov faktov a médií.

EK zdôraznila, že pre vybudovanie silnejšej a odolnejšej Európskej únie sú kľúčové viaceré aspekty. V prvom rade treba rozlišovať medzi nezákonným obsahom a obsahom, ktorý je škodlivý, ale nie nezákonný. Existujú tiež rozmazané hranice medzi rôznymi formami falošného alebo zavádzajúceho obsahu: od dezinformácie, ktorá je úmyselná, až po dezinformácie, ktoré môžu byť neúmyselné.

Motivácia sa môže pohybovať od operácií zo strany zahraničných aktérov až po čisto ekonomické motívy. Na každú z týchto výziev EÚ musí nájsť vhodnú odpoveď.

Komisia v dobe krízy vyvracala mýty spojené s koronavírusom - jej správy mali viac ako sedem miliónov vzhliadnutí - a s cieľom informovať občanov o týchto rizikách posilnila spoluprácu s ostatnými medzinárodnými hráčmi. Spolu s Európskou službou pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) posilnila strategickú komunikáciu a verejnú diplomaciu v tretích krajinách a v blízkom susedstve EÚ.

Podľa zistení EK zahraniční aktéri a niektoré tretie krajiny, najmä Rusko a Čína, sa zapojili do cielených operácií a dezinformačných kampaní v EÚ, v jej blízkom susedstve a na celom svete. Pracovná skupina East Stratcom, fungujúca v rámci ESVČ, napríklad odhalila viac než 550 dezinformačných kampaní zo zdrojov blízkych Kremľu a zverejnila ich na webovej stránke EUvsDisinfo.

Komisia zároveň pozorne monitorovala činnosť internetových platforiem, ktoré podpísali Kódex postupov pri dezinformáciách. Podľa Jourovej, ktorá je v priamom kontakte so spoločnosťami ako Facebook, YouTube či Twitter, sa ku kódexu v najbližšom čase pridajú aj ďalšie platformy, napríklad TikTok.

Komisia chce, aby internetové platformy poskytovali mesačné správy obsahujúce podrobnejšie údaje o svojich činnostiach zameraných na obmedzenie dezinformácií o koronavíruse a s tým súvisiacou reklamou. Mali by tiež zintenzívniť spoluprácu s overovateľmi faktov, a to vo všetkých členských štátoch a vo všetkých jazykoch, ako aj s výskumnými pracovníkmi.

Komisia oznámila, že bude aj naďalej monitorovať vplyv mimoriadnych opatrení prijatých členmi EÚ v súvislosti s koronakrízou na právne predpisy a hodnoty Únie.

Zdravotná kríza zdôraznila úlohu slobodných a nezávislých médií ako nevyhnutnej služby, ktorá občanom poskytuje spoľahlivé a overené informácie, ktoré prispievajú k záchrane životov. EÚ chce preto ešte viac posilniť svoju podporu pre nezávislé médiá a novinárov tak v EÚ, ako aj na celom svete, dodáva eurokomisia.