Separatisti súhlasili s dodržiavaním prímeria na Ukrajine
Autor TASR
,aktualizované Brusel/Luxemburg 23. júna (TASR) - EÚ urobí všetko pre to, aby podporila mierový plán predstavený ukrajinským prezidentom Petrom Porošenkom, ktorého cieľom je upokojiť situáciu na juhovýchode Ukrajiny. Uviedla dnes šéfka európskej diplomacie Catherine Ashtonová po príchode na zasadnutie Rady EÚ pre zahraničné záležitosti v Luxemburgu.
Ashtonová pred novinármi zdôraznila, že hlavným bodom dnešnej Rady ministrov je analyzovať situáciu na Ukrajine. Podrobnosti diplomatom EÚ predostrie nový šéf ukrajinskej diplomacie Pavlo Klimkin. Vysoká predstaviteľka EÚ pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku v tejto súvislosti spresnila, že únia chce urobiť všetko pre to, aby podporila mierový plán prezidenta Porošenka.
Šéfka európskej diplomacie zároveň naznačila, že o situácii na Ukrajine bude v utorok v Bruseli rokovať s americkým ministrom zahraničných vecí Johnom Kerrym.
"Sme v neustálom kontakte s našimi americkými kolegami ohľadom situácie v tejto krajine," uviedla Ashtonová.
Ukrajinský prezident minulý týždeň v piatok predstavil 14-bodový mierový plán určený na ukončenie proruského separatistického povstania na východe krajiny.
Jeho plán stanovuje okrem iného aj odzbrojenie a amnestiu separatistických milícií, ktorí zložia zbrane a ktorí nespáchali vojnové zločiny. Plán predvída vytvorenie koridoru na bezpečný odchod pre ruských a ukrajinských žoldnierov a vytvorenie nárazníkovej zóny desať kilometrov od hraníc medzi Ukrajinou a Ruskom.
Ministri zahraničných vecí podporili mierový plán prezidenta Porošenka
Ministri zahraničných vecí krajín EÚ na dnešnom zasadnutí v Luxemburgu podporili mierový plán nového ukrajinského prezidenta Petra Porošenka, ktorý označili za dobrú šancu pre deeskaláciu napätia na východe Ukrajiny. Informoval o tom šéf slovenskej diplomacie Miroslav Lajčák.
Účastníci Rady Európskej únie pre zahraničné záležitosti v tejto súvislosti vyzvali všetky strany konfliktu na Ukrajine na rešpektovanie prímeria a vytvorenie podmienok na zmierňovanie napätia.
Diplomati vyjadrili obavy z humanitárnej situácie na východe Ukrajiny a na Kryme a vyzvali vládu v Kyjeve na ďalšie reformné úsilie, vrátane ústavnej reformy a procesu decentralizácie krajiny. Ministri tiež opätovne odsúdili nelegálne anektovanie Krymu Ruskom.
Na rokovaní v Luxemburgu bol prítomný aj nový ukrajinský minister zahraničných vecí Pavlo Klimkin, ktorý predstavil mierový plán prezidenta Porošenka. Klimkin zdôraznil, že k realizácii plánu by malo prispieť aj Rusko, a to kontrolou hranice a vplyvom na separatistov operujúcich na východe Ukrajiny.
Rada zároveň odsúhlasila vytvorenie misie spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky na Ukrajine, ktorej cieľom má byť pomoc Kyjevu v oblasti reformy bezpečnostného sektora.
Ministri tiež ocenili doterajšie úsilie a pôsobenie misie OBSE na Ukrajine. Okrem toho apelovali na Ukrajinu a Rusko, aby čím skôr dospeli k dohode v rokovaniach o cenách plynu, ktoré sa snaží sprostredkovať Európska komisia (EK).
Okrem krízy na Ukrajine sa dnes ministri zaoberali aj situáciou v Líbyi, Egypte, Sýrii a Iraku. Diskusia ku konfliktu v Iraku a k bezpečnostným a humanitárnym dopadom vojny v Sýrii sa uskutočnila za účasti osobitného predstaviteľa OSN pre Irak Nikolaja Mladenova.
Separatisti súhlasili s dodržiavaním prímeria na Ukrajine
Lídri separatistov na východe Ukrajiny súhlasili s dodržiavaním prímeria do 27. júna. Oznámil to dnes premiér samozvanej Doneckej ľudovej republiky (DĽR) Alexandr Borodaj po schôdzke tzv. "kontaktnej skupiny" v Donecku.
"Na rokovaniach orgány Luhanskej a Doneckej ľudovej republiky súhlasili, že budú dodržiavať prímerie do 27. júna," citovala Borodaja agentúra Reuters. Pokoj zbraní zo strany separatistov bude podľa nej prebiehať súbežne s jednostranným prímerím, ktoré od 20. do 27. júna vyhlásil ukrajinský prezident Petro Porošenko v rámci svojho mierového plánu.
Borodaj taktiež sľúbil, že vzbúrenci prepustia pozorovateľov z Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE), ktorých zadržiavajú, píše agentúra AP.
Agentúra Interfax-Ukrajina predtým informovala, že na schôdzku do Donecka prišli ruský veľvyslanec na Ukrajine Michail Zurabov, Heidi Tagliaviniová z OBSE, bývalý ukrajinský prezident Leonid Kučma, líder hnutia Ukrajinská voľba Viktor Medvedčuk, premiér DĽR Alexandr Borodaj, líder hnutia Juhovýchod Oleh Carjov, ako aj predstavitelia samozvanej Luhanskej ľudovej republiky.
Obama varoval Putina pred ďalšími dôsledkami v súvislosti s Ukrajinou
Americký prezident Barack Obama vyzval dnes svojho ruského kolegu Vladimira Putina, aby podporil mier na Ukrajine. V telefonickom rozhovore ho varoval, že Moskva ponesie ďalšie dôsledky, ak nepodnikne kroky na zníženie napätia.
"Prezident hovoril s prezidentom Putinom a opäť ho vyzval na podporu mieru namiesto umožňovania presunu zbraní a materiálu cez hranicu a podpory militantov a separatistov, ktorí naďalej destabilizujú situáciu na Ukrajine," uviedol hovorca Bieleho domu Josh Earnest.
"Rusko bude čeliť ďalším dôsledkom, ak neuvidíme konkrétne činy na deeskaláciu situácie," citovala Earnesta agentúra Reuters.
Šéf Kremľa podľa agentúry AP v rozhovore zdôraznil, že pre normalizáciu situácie na východe Ukrajiny je potrebné "účinne ukončiť boje a začať priame rokovania medzi stranami konfliktu".
Ukrajinský prezident Petro Porošenko zverejnil v piatok mierový plán a vyhlásil jednostranné prímerie. Moskva plán privítala, ale vyzvala vládu v Kyjeve, aby rokovala so vzbúrencami.
Lídri separatistov na východe Ukrajiny dnes súhlasili s dodržiavaním prímeria do 27. júna. Oznámil to premiér samozvanej Doneckej ľudovej republiky Alexandr Borodaj po schôdzke tzv. "kontaktnej skupiny" v Donecku.
"Na rokovaniach orgány Luhanskej a Doneckej ľudovej republiky súhlasili, že budú dodržiavať prímerie do 27. júna," citovala Borodaja agentúra Reuters. Pokoj zbraní zo strany separatistov bude podľa nej prebiehať súbežne s jednostranným prímerím, ktoré od 20. do 27. júna vyhlásil Porošenko v rámci svojho mierového plánu.
Bachtejevová: V bojoch na východe Ukrajiny zahynulo vyše 40 detí
Kyjev 23. júna (TASR) - Vyše 40 detí zahynulo na následky strelených a šrapnelových zranení počas bojov na východe Ukrajiny. Oznámila to dnes predsedníčka ukrajinského parlamentného výboru pre zdravotníctvo Teťana Bachtejevová.
Ruský ombudsman pre práva detí Pavel Astachov v sobotu informoval, že autobus s 36 ukrajinskými deťmi sa stal terčom streľby pri prechádzaní hranice. Deň predtým hovoril o najmenej piatich zabitých deťoch ako výsledku masívnej vojenskej operácie na východe Ukrajiny.
Podľa agentúry RIA Novosti sa od začiatku júna, keď ukrajinská armáda zintenzívnila operácie, dramaticky zvýšil počet ľudí, ktorí utekajú do Ruska. Na jeho území úrady zriadili pre utečencov vyše 200 dočasných ubytovacích stredísk. Nachádza sa v nich približne 12.800 ľudí vrátane vyše 5300 detí. Boje medzi vládnymi silami a "bojovníkmi za nezávislosť" viedli už k stovkám obetí vrátane civilných, dodala RIA Novosti.
Kyjev 23. júna (TASR) - Vyše 40 detí zahynulo na následky strelených a šrapnelových zranení počas bojov na východe Ukrajiny. Oznámila to dnes predsedníčka ukrajinského parlamentného výboru pre zdravotníctvo Teťana Bachtejevová.
Ruský ombudsman pre práva detí Pavel Astachov v sobotu informoval, že autobus s 36 ukrajinskými deťmi sa stal terčom streľby pri prechádzaní hranice. Deň predtým hovoril o najmenej piatich zabitých deťoch ako výsledku masívnej vojenskej operácie na východe Ukrajiny.
Podľa agentúry RIA Novosti sa od začiatku júna, keď ukrajinská armáda zintenzívnila operácie, dramaticky zvýšil počet ľudí, ktorí utekajú do Ruska. Na jeho území úrady zriadili pre utečencov vyše 200 dočasných ubytovacích stredísk. Nachádza sa v nich približne 12.800 ľudí vrátane vyše 5300 detí. Boje medzi vládnymi silami a "bojovníkmi za nezávislosť" viedli už k stovkám obetí vrátane civilných, dodala RIA Novosti.