Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Hlavným bodom schválenej stratégie je do roku 2025 zriadiť sily rýchlej reakcie EÚ v počte do 5000 vojakov. Tieto sily budú pozostávať z pozemných, vzdušných aj námorných zložiek.
Autor TASR
Brusel 21. marca (TASR) - Členské štáty Európskej únie schválili v pondelok novú obrannú stratégiu, ktorá zahŕňa vytvorenie tzv. síl rýchleho nasadenia v počte 5000 vojakov.
Plán obrannej stratégie sa pripravoval uplynulé dva roky, na poslednú chvíľu sa však teraz upravoval v dôsledku ruskej invázie na Ukrajine, a teda aj zvýšenej pozornosti, ktorú chce EÚ v dôsledku invázie upriamiť na hrozbu zo strany Kremľa, uvádza agentúra AFP.
Podľa šéfa diplomacie EÚ Josepa Borrella nie je nová stratégia "odpoveďou na vojnu na Ukrajine, ale (len) súčasťou tejto odpovede". Borrell dodal, že keď ju zástupcovia z EÚ začal vypracovávať, nevedeli si ani predstaviť, aká zlá bude situácia v momente jej schvaľovania a akej veľkej hrozbe bude Európa čeliť.
Lídri EÚ označili ruskú inváziu na Ukrajine aj za akýsi budíček pre euroblok, ktorý musí v otázke ochrany svojej bezpečnosti zaujať ráznejší postoj.
Ochranu mnohým európskym štátom poskytuje už desaťročia Severoatlantická aliancia vedená USA. Po ruskej invázii na Ukrajinu sa medzi členskými krajinami EÚ objavili aj iniciatívy vyzývajúce na posilnenie obrannej schopnosti samotného eurobloku. Nová stratégia je tak podľa AFP navrhnutá tak, aby nastolila rovnováhu a poslinila obrannú spoluprácu medzi jednotlivými krajinami EÚ.
"Cieľom (schváleného) strategického kompasu je urobiť z EÚ silnejšieho a schopnejšieho ochrancu bezpečnosti," uviedla EÚ vo vyhlásení. Dodala, že zhoršujúce sa bezpečnostné prostredie vyžaduje, aby euroblok urobil "obrovský krok vpred" a posilnil svoju kapacitu a ochotu konať a tiež viac i lepšie investoval do svojej obrany.
Hlavným bodom schválenej stratégie je do roku 2025 zriadiť sily rýchlej reakcie EÚ v počte do 5000 vojakov. Tieto sily budú pozostávať z pozemných, vzdušných aj námorných zložiek.
Nemecká ministerka obrany Christine Lambrechtová uviedla, že Berlín chce poskytnúť základ pre tieto sily rýchlej reakcie v prvom roku ich fungovania.
Lotyšský Minister zahraničných vecí Edgars Rinkevičs povedal, že nová stratégia poskytuje "súbor nástrojov potrebných na to, aby sa EÚ stala spoločne s NATO skutočným geopolitickým a obranným aktérom".
Plán obrannej stratégie sa pripravoval uplynulé dva roky, na poslednú chvíľu sa však teraz upravoval v dôsledku ruskej invázie na Ukrajine, a teda aj zvýšenej pozornosti, ktorú chce EÚ v dôsledku invázie upriamiť na hrozbu zo strany Kremľa, uvádza agentúra AFP.
Podľa šéfa diplomacie EÚ Josepa Borrella nie je nová stratégia "odpoveďou na vojnu na Ukrajine, ale (len) súčasťou tejto odpovede". Borrell dodal, že keď ju zástupcovia z EÚ začal vypracovávať, nevedeli si ani predstaviť, aká zlá bude situácia v momente jej schvaľovania a akej veľkej hrozbe bude Európa čeliť.
Lídri EÚ označili ruskú inváziu na Ukrajine aj za akýsi budíček pre euroblok, ktorý musí v otázke ochrany svojej bezpečnosti zaujať ráznejší postoj.
Ochranu mnohým európskym štátom poskytuje už desaťročia Severoatlantická aliancia vedená USA. Po ruskej invázii na Ukrajinu sa medzi členskými krajinami EÚ objavili aj iniciatívy vyzývajúce na posilnenie obrannej schopnosti samotného eurobloku. Nová stratégia je tak podľa AFP navrhnutá tak, aby nastolila rovnováhu a poslinila obrannú spoluprácu medzi jednotlivými krajinami EÚ.
"Cieľom (schváleného) strategického kompasu je urobiť z EÚ silnejšieho a schopnejšieho ochrancu bezpečnosti," uviedla EÚ vo vyhlásení. Dodala, že zhoršujúce sa bezpečnostné prostredie vyžaduje, aby euroblok urobil "obrovský krok vpred" a posilnil svoju kapacitu a ochotu konať a tiež viac i lepšie investoval do svojej obrany.
Hlavným bodom schválenej stratégie je do roku 2025 zriadiť sily rýchlej reakcie EÚ v počte do 5000 vojakov. Tieto sily budú pozostávať z pozemných, vzdušných aj námorných zložiek.
Nemecká ministerka obrany Christine Lambrechtová uviedla, že Berlín chce poskytnúť základ pre tieto sily rýchlej reakcie v prvom roku ich fungovania.
Lotyšský Minister zahraničných vecí Edgars Rinkevičs povedal, že nová stratégia poskytuje "súbor nástrojov potrebných na to, aby sa EÚ stala spoločne s NATO skutočným geopolitickým a obranným aktérom".
