Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Pre TASR to v Bruseli potvrdil šéf slovenskej diplomacie Miroslav Lajčák.
Autor TASR
Brusel 15. júla (TASR) - Rada EÚ pre zahraničné veci rozhodla o dočasnom pozastavení politického dialógu s Tureckom a predvstupovej pomoci pre Ankaru. Tento krok súvisí so sporom Cypru a Turecka ohľadne nálezísk zemného plynu vo východnom Stredomorí.
Pre TASR to v Bruseli potvrdil šéf slovenskej diplomacie Miroslav Lajčák. Otázka tureckých vrtov pri pobreží Cypru, čiže vo výlučnej ekonomickej zóne člena EÚ, patrila podľa neho medzi najcitlivejšie témy bruselských rokovaní.
Pod morským dnom pri pobreží Cypru sa nachádzajú zásoby zemného plynu v objeme až 3,5 bilióna metrov kubických.
"Rada (ministrov) vyjadrila solidaritu s Cyprom. Zdôraznila, že jednostranné aktivity zamerané na vŕtanie sú v rozpore s medzinárodným právom," uviedol Lajčák s odkazom na aktivity Turecka.
EÚ podľa neho vyzýva Ankaru, aby zastavila tieto vrty, pričom Brusel si ponecháva otvorené možnosti na ďalšie kroky proti tureckej strane. "V tejto chvíli tie prijaté rozhodnutia hovoria o tom, že bol pozastavený politický dialóg a takisto čerpanie fondov IPA vo viacerých oblastiach," vysvetlil Lajčák.
Nástroj predvstupovej pomoci (IPA) je súbor programov a finančných nástrojov EÚ určených pre kandidátske krajiny alebo potenciálnych kandidátov na vstup do Únie.
Rada EÚ pre zahraničné veci bude podľa Lajčáka aj naďalej bude pozorne sledovať situáciu pri cyperských brehoch a podľa vývoja rozhodne o ďalších krokoch.
Bohaté náleziská zemného plynu sú pre EÚ dôležité aj z hľadiska jej energetickej bezpečnosti a dobudovania iniciatívy energetickej únie. Lajčák však upozornil, že v hre je oveľa viac prvkov.
"Ide o otázku energetiky, ide o otázku bezpečnosti a regionálnej spolupráce. Je to naozaj veľmi citlivá otázka a tak trochu sme sa ocitli v situácii, keď energetika a možno otázka budúceho rozdelenia ziskov predbieha politický vývoj," uviedol Lajčák.
Za tejto situácie by podľa neho bolo najlepšie vrátiť sa k rokovaniam o politickom riešení cyperskej otázky. "Potom by sa ľahšie hľadali odpovede aj na tie otázky ekonomické," povedal Lajčák.
Pondelňajšie závery európskych diplomatov sú zhodné so závermi, ktoré na júnovom summite EÚ (20.-21.6) prijali premiéri a prezidenti členských krajín. Tí dôrazne odsúdili "pokračujúce nezákonné aktivity Turecka vo východnom Stredozemí a v Egejskom mori".
Pre TASR to v Bruseli potvrdil šéf slovenskej diplomacie Miroslav Lajčák. Otázka tureckých vrtov pri pobreží Cypru, čiže vo výlučnej ekonomickej zóne člena EÚ, patrila podľa neho medzi najcitlivejšie témy bruselských rokovaní.
Pod morským dnom pri pobreží Cypru sa nachádzajú zásoby zemného plynu v objeme až 3,5 bilióna metrov kubických.
"Rada (ministrov) vyjadrila solidaritu s Cyprom. Zdôraznila, že jednostranné aktivity zamerané na vŕtanie sú v rozpore s medzinárodným právom," uviedol Lajčák s odkazom na aktivity Turecka.
EÚ podľa neho vyzýva Ankaru, aby zastavila tieto vrty, pričom Brusel si ponecháva otvorené možnosti na ďalšie kroky proti tureckej strane. "V tejto chvíli tie prijaté rozhodnutia hovoria o tom, že bol pozastavený politický dialóg a takisto čerpanie fondov IPA vo viacerých oblastiach," vysvetlil Lajčák.
Nástroj predvstupovej pomoci (IPA) je súbor programov a finančných nástrojov EÚ určených pre kandidátske krajiny alebo potenciálnych kandidátov na vstup do Únie.
Rada EÚ pre zahraničné veci bude podľa Lajčáka aj naďalej bude pozorne sledovať situáciu pri cyperských brehoch a podľa vývoja rozhodne o ďalších krokoch.
Bohaté náleziská zemného plynu sú pre EÚ dôležité aj z hľadiska jej energetickej bezpečnosti a dobudovania iniciatívy energetickej únie. Lajčák však upozornil, že v hre je oveľa viac prvkov.
"Ide o otázku energetiky, ide o otázku bezpečnosti a regionálnej spolupráce. Je to naozaj veľmi citlivá otázka a tak trochu sme sa ocitli v situácii, keď energetika a možno otázka budúceho rozdelenia ziskov predbieha politický vývoj," uviedol Lajčák.
Za tejto situácie by podľa neho bolo najlepšie vrátiť sa k rokovaniam o politickom riešení cyperskej otázky. "Potom by sa ľahšie hľadali odpovede aj na tie otázky ekonomické," povedal Lajčák.
Pondelňajšie závery európskych diplomatov sú zhodné so závermi, ktoré na júnovom summite EÚ (20.-21.6) prijali premiéri a prezidenti členských krajín. Tí dôrazne odsúdili "pokračujúce nezákonné aktivity Turecka vo východnom Stredozemí a v Egejskom mori".
