Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Oznámenie o novom rámci privítali skupiny zastupujúce technologické spoločnosti, ktorých činnosť závisí od transatlantickej výmeny údajov.
Autor TASR
Brusel 10. júla (TASR) - Európska komisia (EK) v pondelok oznámila, že prijala nový právny rámec na ochranu osobných údajov občanov členských štátov Európskej únie pri prenose dát medzi EÚ a Spojenými štátmi. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP poukazujúcej na to, že v tomto smere ide už tretí pokus EK o prekonanie právnych prekážok.
"Dnes sme uskutočnili dôležitý krok, aby sme občanom (EÚ) poskytli dôveru, že ich údaje sú v bezpečí, aby sme prehĺbili hospodárske väzby medzi EÚ a USA a zároveň potvrdili naše spoločné hodnoty," uviedla predsedníčka EK Ursula von der Leyenová.
Exekutíva EÚ informovala, že nový rámec sa jej podarilo prijať po tom, ako Spojené štáty vlaňajším výkonným nariadením prezidenta USA Joea Bidena aktualizovali svoje pravidlá týkajúce sa sledovania medzinárodných dátových tokov tak, aby poskytli "záruky" obyvateľom Európskej únie.
Oznámenie o novom rámci privítali skupiny zastupujúce technologické spoločnosti, ktorých činnosť závisí od transatlantickej výmeny údajov. Proti sa, naopak, vyslovil rakúsky bojovník za ochranu osobných údajov Max Schrems. Práve námietky tohto aktivistu viedli k tomu, že európske súdy zamietli predchádzajúce dva pokusy o dohodu týkajúcu sa prenosu dát medzi EÚ a USA. Schrems teraz povedal, že ani najnovší rámec nie je v súlade s právom EÚ a chystá sa napadnúť.
Kauza sa tak podľa neho v priebehu niekoľkých mesiacov opäť dostane na Európsky súdny dvor (ECJ). Ako vysvetlil, zásadný problém rámca spočíva v tom, že podľa názoru Spojených štátov sú len ich občania "hodní ústavných práv", ktoré ich chránia pred americkým elektronickým špehovaním.
ECJ v roku 2015 vyhlásil za neplatnú dohodu o zdieľaní osobných údajov medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi. Sudcovia vtedy dospeli k záveru, že transatlantická dohoda nedostatočne chránila práva občanov EÚ. Ďalšiu takúto dohodu Európsky súdny dvor zrušil v roku 2020.
Európska komisia teraz tvrdí, že nový rámec ponúka "významné vylepšenia" v porovnaní s predchádzajúcim, ktorý ECJ považoval za nedostatočný. Americké spoločnosti budú musieť v súlade s novým rámcom vymazať osobné údaje Európanov, ak už ich nebudú potrebovať na účel, pre ktorý ich zhromaždili. Európania pritom budú mať nárok na nápravu, ak by americké spoločnosti s ich údajmi zaobchádzali nesprávne.
Američania sú v súlade s ústavou USA chránení pred elektronickým špehovaním zo strany tamojších tajných služieb. To sa však nevzťahuje na občanov iných krajín, približuje AFP. Ani Bidenovo nariadenie z októbra 2022 neposkytuje Európanom v tomto zmysle rovnakú ochranu osobných údajov ako Američanom. Tajné služby USA však zaväzuje k tomu, aby preukazovali, že ich zhromažďovanie údajov o cudzincoch je "primerané".
"Dnes sme uskutočnili dôležitý krok, aby sme občanom (EÚ) poskytli dôveru, že ich údaje sú v bezpečí, aby sme prehĺbili hospodárske väzby medzi EÚ a USA a zároveň potvrdili naše spoločné hodnoty," uviedla predsedníčka EK Ursula von der Leyenová.
Exekutíva EÚ informovala, že nový rámec sa jej podarilo prijať po tom, ako Spojené štáty vlaňajším výkonným nariadením prezidenta USA Joea Bidena aktualizovali svoje pravidlá týkajúce sa sledovania medzinárodných dátových tokov tak, aby poskytli "záruky" obyvateľom Európskej únie.
Oznámenie o novom rámci privítali skupiny zastupujúce technologické spoločnosti, ktorých činnosť závisí od transatlantickej výmeny údajov. Proti sa, naopak, vyslovil rakúsky bojovník za ochranu osobných údajov Max Schrems. Práve námietky tohto aktivistu viedli k tomu, že európske súdy zamietli predchádzajúce dva pokusy o dohodu týkajúcu sa prenosu dát medzi EÚ a USA. Schrems teraz povedal, že ani najnovší rámec nie je v súlade s právom EÚ a chystá sa napadnúť.
Kauza sa tak podľa neho v priebehu niekoľkých mesiacov opäť dostane na Európsky súdny dvor (ECJ). Ako vysvetlil, zásadný problém rámca spočíva v tom, že podľa názoru Spojených štátov sú len ich občania "hodní ústavných práv", ktoré ich chránia pred americkým elektronickým špehovaním.
ECJ v roku 2015 vyhlásil za neplatnú dohodu o zdieľaní osobných údajov medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi. Sudcovia vtedy dospeli k záveru, že transatlantická dohoda nedostatočne chránila práva občanov EÚ. Ďalšiu takúto dohodu Európsky súdny dvor zrušil v roku 2020.
Európska komisia teraz tvrdí, že nový rámec ponúka "významné vylepšenia" v porovnaní s predchádzajúcim, ktorý ECJ považoval za nedostatočný. Americké spoločnosti budú musieť v súlade s novým rámcom vymazať osobné údaje Európanov, ak už ich nebudú potrebovať na účel, pre ktorý ich zhromaždili. Európania pritom budú mať nárok na nápravu, ak by americké spoločnosti s ich údajmi zaobchádzali nesprávne.
Američania sú v súlade s ústavou USA chránení pred elektronickým špehovaním zo strany tamojších tajných služieb. To sa však nevzťahuje na občanov iných krajín, približuje AFP. Ani Bidenovo nariadenie z októbra 2022 neposkytuje Európanom v tomto zmysle rovnakú ochranu osobných údajov ako Američanom. Tajné služby USA však zaväzuje k tomu, aby preukazovali, že ich zhromažďovanie údajov o cudzincoch je "primerané".
