Na spoločnom zasadnutí v Bruseli o tom budú rokovať ministri obrany a zahraničných vecí EÚ.
Autor TASR
Brusel 3. marca (TASR) - Členské štáty Európskej únie majú v pondelok rozhodnúť o vytvorení spoločného riadiaceho centra pre výcvik členov vojenských misií prebiehajúcich v súčasnosti v Mali, Somálsku a v Stredoafrickej republike. Na spoločnom zasadnutí v Bruseli o tom budú rokovať ministri obrany a zahraničných vecí EÚ.
Dohoda o zriadení spoločného riadiaceho a výcvikového strediska by znamenala ďalší krok vpred v úsilí EÚ o posilnenie spolupráce v politicky citlivej otázke bezpečnosti a obrany. Podobné snahy boli po dlhé roky blokované, najmä zo strany Británie, vojensky najsilnejšej krajiny v Európe, ktorá bránila užšej kooperácii medzi rezortmi obrany. Po odchode Británie z EÚ vojensky najvýznamnejší členovia EÚ budú Francúzsko a Nemecko, ktoré podporujú zbližovanie v tejto oblasti.
Podľa agentúry Reuters nový impulz týmto snahám poskytla anexia Krymu k Ruskej federácii a situácia na Ukrajine, ako aj narastajúca hrozba zo strany islamských extrémistov. K faktorom podporujúcim prehlbovanie spolupráce v oblasti obrany prispel aj americký prezident Donald Trump slovami o možnej minimalizácii záväzkov USA pre bezpečnosť európskych spojencov v NATO.
Ministri obrany a zahraničných vecí 28 členských štátov EÚ budú v pondelok v Bruseli rozhodovať aj o zriadení tzv. Útvaru vojenského plánovania a riadenia, ktorý by mal začať fungovať už na jar tohto roku. V prvej fáze by tento útvar riadil nevojenské operácie, ako sú výcvikové misie, ale v budúcnosti bude mať na starosti aj budovanie vojenských kapacít zameraných na monitorovanie kríz, demobilizáciu a odzbrojenie bojujúcich strán.
Tento útvar by mal byť pod velením súčasného šéfa Vojenského štábu EÚ.
Dohoda o zriadení spoločného riadiaceho a výcvikového strediska by znamenala ďalší krok vpred v úsilí EÚ o posilnenie spolupráce v politicky citlivej otázke bezpečnosti a obrany. Podobné snahy boli po dlhé roky blokované, najmä zo strany Británie, vojensky najsilnejšej krajiny v Európe, ktorá bránila užšej kooperácii medzi rezortmi obrany. Po odchode Británie z EÚ vojensky najvýznamnejší členovia EÚ budú Francúzsko a Nemecko, ktoré podporujú zbližovanie v tejto oblasti.
Podľa agentúry Reuters nový impulz týmto snahám poskytla anexia Krymu k Ruskej federácii a situácia na Ukrajine, ako aj narastajúca hrozba zo strany islamských extrémistov. K faktorom podporujúcim prehlbovanie spolupráce v oblasti obrany prispel aj americký prezident Donald Trump slovami o možnej minimalizácii záväzkov USA pre bezpečnosť európskych spojencov v NATO.
Ministri obrany a zahraničných vecí 28 členských štátov EÚ budú v pondelok v Bruseli rozhodovať aj o zriadení tzv. Útvaru vojenského plánovania a riadenia, ktorý by mal začať fungovať už na jar tohto roku. V prvej fáze by tento útvar riadil nevojenské operácie, ako sú výcvikové misie, ale v budúcnosti bude mať na starosti aj budovanie vojenských kapacít zameraných na monitorovanie kríz, demobilizáciu a odzbrojenie bojujúcich strán.
Tento útvar by mal byť pod velením súčasného šéfa Vojenského štábu EÚ.