Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Piatok 29. november 2024Meniny má Vratko
< sekcia Zahraničie

V. Putin: Sankcie Západu ohrozujú mierový proces na východe Ukrajiny

Ruský prezident Vladimir Putin Foto: TASR/AP

Nový balík ekonomických sankcií proti Ruskej federácii dnes nadobudol platnosť.

Dušanbe 12. septembra (TASR) - Nové západné sankcie voči Rusku narušujú mierové úsilie na východnej Ukrajine a Moskva voči nim zvažuje odvetné opatrenia. Povedal to dnes ruský prezident Vladimir Putin po skončení summitu Šanghajskej organizácie pre spoluprácu (ŠOS), ktorý sa konal v tadžickej metropole Dušanbe.

Vzhľadom na zastavenie bojov na východe Ukrajiny považuje Putin sankcie za "trochu zvláštne".> "Keď situácia smeruje k mierovému riešeniu, sú podniknuté kroky, ktoré sú zamerané na narušenie mierového procesu," vyhlásil Putin na tlačovej konferencii.

Rusko bolo podľa neho dlho presvedčené, že sankcie ako nástroj zahraničnej politiky sú neefektívne a prakticky nikdy nedosiahnu vytúžený výsledok - a to najmä vo vzťahu k malým krajinám. "Politika sankcií spôsobuje škody, a to aj tým, ktorí ich zavádzajú," konštatoval šéf Kremľa.

Putin kritizoval skutočnosť, že nové sankcie EÚ sa týkajú aj proruských separatistov, ktorí sa zúčastňujú na mierových rokovaniach. Jeho vláda pripraví protiopatrenia, ktoré však nesmú škodiť záujmom Moskvy.

Sergej Lavrov
Foto: TASR/AP
Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov dnes rovnako obvinil EÚ, že uvalením nových sankcií na Rusko podkopáva úsilie o nastolenie mieru na Ukrajine

"Prijať takéto rozhodnutie v okamihu, keď mierový proces - ako v to dúfame - nadobúda stabilitu..., znamená vybrať si cestu znamenajúcu podkopanie mierového procesu," povedal Lavrov pre Prvý kanál ruskej televízie.

Uviedol, že Rusko bude reagovať na sankcie pokojne, adekvátne a v prvom rade v súlade s potrebou chrániť svoje záujmy.

Lavrov reagoval na dnešné vydanie úradného vestníka EÚ, ktorý zverejnil nový balík ekonomických sankcií proti Ruskej federácii, čím automaticky nadobudli platnosť.

Barroso v Kyjeve: Dohoda o prímerí nestačí na nastolenie trvalého mieru

Dohoda o prímerí medzi Kyjevom a proruskými separatistami na východe Ukrajiny nestačí na nastolenie trvalého mieru. Po dnešných rokovaniach s ukrajinským prezidentom Petrom Porošenkom to v Kyjeve vyhlásil odstupujúci predseda Európskej komisie José Manuel Barroso. Dohodu o pokoji zbraní z uplynulého piatka označil za "pozitívny krok", ktorý však nie je dostatočný na zabezpečenie trvalého, pevného mieru.

Ďalší balík sankcií, ktoré Európska únia uvalila na Rusko, podľa Barrosa ukázal, že "neváhame s dôrazným postupom voči neprijateľnému správaniu sa Ruska". Cieľom sankcií nie je vyostriť konflikt, ale ukázať, že nerešpektovanie medzinárodných princípov a suverenity Ukrajiny pri riešení krízy predstavuje "priame ohrozenie vzťahov medzi Európskou úniou a Ruskou federáciou", konštatoval Barroso.

Predseda Európskej komisie Jose Manuel Barroso.
Foto: TASR/AP
Najvyšší predstaviteľ Európskej komisie však súčasne zdôraznil, že tento orgán nemá právomoci rozhodovať o dodávkach zbraní či o vojensko-technickej spolupráci a s ňou súvisiacich otázkach. Tieto aspekty by mali posúdiť jednotlivé členské krajiny s Ukrajinou na bilaterálnej úrovni.

Treba však hľadať politické možnosti riešenia konfliktu, vyplynulo z Barrosových slov. Šéf EK je presvedčený, že to je najlepšie riešenie nielen s ohľadom na záujmy Ukrajiny, ale aj z hľadiska Európy a mieru v Európe. Barroso pripustil, že Ukrajina ako suverénna krajina má právo brániť sa akýmikoľvek prostriedkami a tohto princípu sa nemusí vzdať, pričom môže podpísať akékoľvek dohody o vojensko-technickej spolupráci podľa vlastného uváženia. Najlepším riešením však zostáva akýkoľvek kompromis, ktorý je možný, poznamenal Barroso s tým, že Európska komisia sa ako sprostredkovateľ práve o to usiluje.

Leonid Kučma je za rozmiestnenie mierotvorcov OSN na hranici s Ruskom


Bývalý ukrajinský prezident Leonid Kučma, ktorý bol aj aktívnym účastníkom nedávnych trojstranných rokovaní v bieloruskom Minsku, dnes v Kyjeve navrhol rozmiestnenie mierových jednotiek Organizácie Spojených národov na ukrajinsko-ruských hraniciach.

Stalo sa tak na medzinárodnej konferencii Yalta European Strategy, informovala agentúra Interfax-Ukrajina a internetové vydanie denníka Ukrajinska pravda.

Bývalý najvyšší ukrajinský predstaviteľ uviedol, že na budúci týždeň by sa mohlo uskutočniť druhé kolo rokovaní v Minsku, na ktorom by účastníci mali posúdiť možnosti implementácie mierového plánu.

Kučma súčasne poukázal na dramatický stav ukrajinskej ekonomiky a osobitne Donbasu a vyslovil sa za akýsi nový Marshallov plán pre Ukrajinu.

P. Porošenko podporil nové sankcie EÚ; ruskí poslanci vyjadrujú ľútosť

Ilustračná snímka
Foto: TASR/AP
Sankcie EÚ postihnú finančné transakcie ropných a plynárenských spoločností Gazprom, Rosnefť a Transnefť, priemyselné a zbrojárske firmy Oboronprom, OAK, a Uralvagonzavod, ako aj predstaviteľov samozvanej Doneckej a Luhanskej ľudovej republiky a Krymského polostrova, ktorý sa na jar na základe - podľa Kyjeva a Západu sporného - referenda stal súčasťou Ruskej federácie.

V súlade so sankciami zverejnenými v úradnom vestníku EÚ sa zmrazujú zahraničné účty viacerých ruských predstaviteľov, ktorých postihne aj zákaz vstupu na územie EÚ.

Tieto reštrikcie sa týkajú napríklad aj podpredsedu Štátnej dumy Igora Lebedeva, poslanca Vladimira Žirinovského či Sergeja Čemezova, blízkeho druha prezidenta Vladimira Putina ešte z čias jeho pobytu vo východnom Nemecku, kde pôsobil ako agent sovietskej tajnej služby KGB.

Čemezov je momentálne šéfom štátneho priemyselného holdingu Rostech, do ktorého patrí aj exportno-importná štátna zbrojárska agentúra Rosoboronexport a firma, ktorá má na Krymskom polostrove budovať energetickú infraštruktúru.

Sankciami je postihnutý aj premiér Doneckej ľudovej republiky Alexandr Zacharčenko, ktorý pre agentúru RIA Novosti v reakcii uviedol, že ho táto situácia vôbec nemrzí.

"Účty nemám a dovolenkovať môžem aj tu," vyhlásil. Súčasne vyslovil predpoklad, že po uvalení ďalších sankcií by sa rokovací proces s Kyjevom mohol dokonca zaktivizovať. "Znamená to, že uznávajú našu silu," vysvetlil.

Horná komora ruského parlamentu - Rada federácie - dnes vyjadrila ľútosť nad rozhodnutím EÚ uvaliť na Rusko ďalší balík sankcií. Podpredseda výboru pre zahraničné vzťahy Vladimir Džabarov uviedol, že "je zlé hovoriť jazykom sankcií teraz", keď na Ukrajine platí prímerie. Pripomenul, že ruský prezident vždy opakuje, že Rusko je otvorené spolupráci, "nechce nijakú izoláciu a nedopustí ju".

Ukrajinský prezident Petro Porošenko uvítal nový balík sankcií, ktoré EÚ uvalila na Rusko, a dodal, že podčiarkujú európsku solidaritu s Kyjevom.

Nové sankcie EÚ postihnú konkrétne ruské banky a zbrojárske firmy

Úradný vestník EÚ zverejnil dnes nový balík ekonomických sankcií proti Ruskej federácii, čím automaticky nadobudli platnosť.

Nové nariadenie z Bruselu zakazuje subjektom EÚ kupovať dlžobné úpisy s 30- a viacdňovou splatnosťou, poskytovať úvery alebo ponúkať finančné služby pre päť veľkých ruských bánk, tri ropné koncerny a tri zbrojárske spoločností.

Banky, ktoré už boli postihnuté sankciami z júla na 90-dňové dlhopisy, sú Gazprombank, Rosselchozbank, Sberbank, VEB a VTB.

Sankcionované ropné firmy sú Rosnefť, Transnefť a Gazprom Nefť. V obrannom rezorte sa reštrikcie týkajú spoločností Oboronprom, United Aircraft Corporation (OAK) a Uralvagonzavod.

Rozšírené sankcie, ktoré dnes vstupujú do platnosti, zároveň blokujú obchodovanie s tovarmi dvojakého využitia, ktoré sú uplatniteľné tak v civilnom, ako aj zbrojárskom odvetví. Sankcie tohto druhu postihli osem zbrojárskych a technologických firiem: Almaz-Antey, Bazalt, Chemkompozit, Kalašnikov, Sirius, Stankoinstrument, Technologiju Mašinostrojenija a Vysokotočnije Kompleksi.

Nový balík sankcií okrem iného zakazuje subjektom z EÚ poskytovať služby pre ruský hĺbkový podmorský výskum a ťažbu, prieskum a ťažbu v arktickej oblasti a prieskum a ťažbu bridlicového plynu. Do sféry zákazu patrí podpora ťažby, testovania, logistické a doplnkové služby či poskytovanie špeciálnych plavidiel.

Sankcie postihnú aj 24 ďalších osôb, čím sa na "čiernom zozname" EÚ ocitlo už 119 ľudí. Sú medzi nimi predstavitelia samozvanej Doneckej a Luhanskej ľudovej republiky a Krymského polostrova, ktorý sa na jar na základe - podľa Kyjeva a Západu sporného - referenda stal súčasťou Ruskej federácie.

V súlade so sankciami zverejnenými v úradnom vestníku EÚ sa zmrazujú zahraničné účty viacerých ruských predstaviteľov, ktorých postihne aj zákaz vstupu na územie EÚ.

Tieto reštrikcie sa týkajú aj podpredsedu Štátnej dumy Igora Lebedeva, poslanca Vladimira Žirinovského či Sergeja Čemezova, blízkeho druha prezidenta Vladimira Putina ešte z čias jeho pobytu vo východnom Nemecku, kde pôsobil ako agent sovietskej tajnej služby KGB.

Na zozname sa objavilo aj meno ruského generálmajora Alexeja Naumeca. Podľa internetového denníka EUobserver je Naumec veliteľom 76. výsadkovej divízie, ktorá bola zapojená do vojenských akcií na území Ukrajiny.

Z politickej sféry sa na zoznam sankcií dostal aj gubernátor Moskovskej oblasti Andrej Vorbiov a ďalší dvaja podpredsedovia Štátnej dumy, Vladimir Vasiliev a Ivan Meľnikov.