Brusel 24. júla (TASR) - Je pravdepodobné, že Výbor stálych zástupcov pri EÚ (COREPER) - čiže veľvyslanci členských krajín únie - dnes ešte nerozhodne o dokumente, ktorý vypracovala Európska komisia a ktorý má pripraviť pôdu pre nové sankcie voči Rusku. Potvrdil to hovorca komisie Jonathan Todd.

Hovorca na pravidelnom stretnutí s novinármi akreditovanými v Bruseli naznačil, že nové sankcie EÚ, zamerané na konkrétne odvetvia ruskej ekonomiky, budú schválené najskôr na budúci týždeň, keď sa uskutoční ďalšie pracovné zasadnutie COREPER-u.

Veľvyslanci EÚ aj na dnešných rokovaniach diskutovali o návrhoch Európskej komisie obmedziť ruskej strane prístup k financiám a limitovať prísun citlivých technológií v oblasti obrany a energetiky.

"Tieto diskusie budú pokračovať na budúci týždeň. A bude na členských štátoch, aby rozhodli kedy a ako chcú postupovať, čo presne chcú urobiť - až potom, v tejto fáze, Európska komisia predloží legislatívne návrhy," opísal situáciu Todd.

Hovorca Európskej komisie spresnil, že v priebehu budúceho týždňa sa celý proces môže ukončiť, keďže legislatívne návrhy exekutívy EÚ prijmú členské štáty v súlade s platnými postupmi.

Agentúra Reuters dnes uviedla, že podľa nemenovaných diplomatov EÚ sa nové zákazy môžu týkať obmedzenia prístupu Ruska na kapitálové trhy únie, čo by sa mohlo prejaviť zákazom nákupu nových akcií alebo dlhopisov vydaných ruskými bankami. To by sa však vzťahovalo iba na inštitúcie, v ktorej ruská vláda má viac ako 50-percentné zastúpenie.

Diplomati EÚ upozornili, že vlani 47 percent z dlhopisov vydaných ruskými verejnými finančnými inštitúciami, v celkovej výške 7,5 miliardy eur, bolo vydaných na finančných trhoch EÚ.

Podľa informácií, ktoré unikli cez diplomatické kanály do médií, by 28 veľvyslancov pri EÚ malo rokovať aj o návrhu zaviesť pre Rusko zbrojné embargo. Zdroje EÚ uvádzajú, že ročne ruský vývoz zbraní do EÚ stojí okolo 3,2 miliardy eur, zatiaľ čo vývoz zbraní z krajín EÚ do Ruska má hodnotu okolo 300 miliónov eur.

Ďalej je témou diplomatických rokovaní aj embargo na vývoz tovaru dvojakého využitia, ktorý môže byť využívaný na vojenské účely alebo pre potreby vojakov. Ide o tovary, ktorých ročný obrat je ohodnotený na 20 miliárd eur.

Do okruhu nových sankcií má patriť aj zákaz dodávať citlivé technológie pre energetický priemysel, čo sa však EÚ bude snažiť regulovať a zamerať tieto sankcie na dlhodobú výrobu, aby nedošlo k narušeniu súčasných tokov energetických dodávok.

EÚ predložila členským štátom návrh nových sankcií proti Rusku

Zákaz nákupu dlhopisov alebo akcií, ktoré budú predávať ruské banky, či zákaz vstupu ruských investorov na európske burzy. To sú len niektoré z možností, ktoré zvažuje Európska únia (EÚ) v rámci sprísnenia sankcií proti Rusku za jeho postoj k ukrajinskej kríze. Informovala o tom agentúra Bloomberg.

Delegácie vlád 28 členských štátov EÚ dnes dostali príležitosť prvýkrát nahliadnuť do návrhu opatrení, ktoré majú obmedziť Rusku prístup na kapitálové trhy a tiež k technológiám potrebným pre ťažbu energetických surovín. Tieto opatrenia musia totiž členské štáty jednomyseľne schváliť, aby nadobudli platnosť.

“Limitovaný prístup ruských štátnych finančných inštitúcií na kapitálové trhy zvýši ich náklady na vytvorenie potrebných fondov a obmedzí ich schopnosť financovať ruskú ekonomiku,” uvádza sa v dokumente Európskej komisie, podľa ktorého výsledkom bude neistota na ruskom trhu a tá pravdepodobne zasiahne aj podnikateľské prostredie v krajine a urýchli odliv kapitálu z Ruska.

Každá z vlád v EÚ však podľa agentúry Bloomberg narazí medzi navrhovanými opatreniami aspoň na jedno, s ktorým nesúhlasí. Pre Francúzsko je to zbrojné embargo, nemecký priemysel má zase obavy o svoj export, Británia a Cyprus nechcú vyhnať zahraničných investorov a Maďarsku sa nepáči celá škála navrhovaných sankcií.

Komisia začne po dnešnom stretnutí pracovať na formálnom návrhu opatrení. Mnohé z predbežných nápadov, ktoré dnes dostali delegácie na posúdenie, lídri členských štátov vyškrtnú do najbližšieho summitu EÚ, naplánovanom na 30. augusta.

Zákaz nákupu cenných papierov sa má týkať obligácií s termínom splatnosti viac ako 90 dní a ruských bánk, v ktorých má štát viac ako 50-% podiel. Britské noviny Financial Times zase informovali, že medzi ďalšími návrhmi je zákaz vývozu techniky potrebnej na ťažbu ropy a plynu z bridlíc, či prieskum arktických ložísk