Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Sobota 2. november 2024
< sekcia Zahraničie

EÚ stojí za Cyprom pri spore s Tureckom. Nemci sa snažia o dohodu

Ilustračná snímka. Foto: TASR/AP

Diskusie diplomatov sa týkali aj napätia medzi Cyprom a Tureckom, ktoré opakovane vykonáva prieskumné vrty vo výsostných vodách členského štátu EÚ.

Brusel 21. septembra (TASR) - Pri súčasnom spore vo východnom Stredomorí týkajúcom sa nelegálnych vrtov je Európska únia jasne na strane Cypru. Uviedol to v pondelok minister zahraničných vecí SR Ivan Korčok po skončení zasadnutia Rady EÚ pre zahraničné veci v Bruseli.

Diskusie diplomatov sa týkali aj napätia medzi Cyprom a Tureckom, ktoré opakovane vykonáva prieskumné vrty vo výsostných vodách členského štátu EÚ.

Podľa Korčoka stále platí to, na čom sa predstavitelia EÚ už dohodli: že sa využije "každá minúta a každá hodina", ktorá zostáva do 24. septembra, do začiatku mimoriadneho summitu EÚ v Bruseli ((24.-25.9). Zostávajúci čas chce na upokojenie situácie využiť Nemecko, ktoré v súčasnosti predsedá Rade EÚ.

"Do tohto dátumu Nemecko avizovalo, že sa podujme na úlohu sprostredkovateľa s Tureckom. Lebo jedno musí byť jasné - treba zastaviť akúkoľvek činnosť zo strany Turecka, ktorá spochybňuje a narušuje teritoriálnu integritu a suverenitu Cypru," uviedol minister.

Zdôraznil, že EÚ v tomto spore jasne stojí za Cyprom a za jeho suverenitou a zvrchovanosťou.

Korčok zdôraznil, že ak sa v najbližších troch dňoch nepodarí dosiahnuť riešenie v podobe zastavenia eskalácie napätia a ukončenia nelegálnych vrtov vo výlučnej ekonomickej zóne Cypru, tak sa táto otázka vo štvrtok dostane na stôl šéfov vlád a štátov EÚ. Nie je pritom vôbec vylúčené ani prijatie sankcií voči Turecku.

S týmto sporom bola priamo spojená aj neochota cyperskej diplomacie podporiť cielené sankcie EÚ voči režimu bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka.

Korčok uviedol, že Cyperčania ani Gréci nie sú proti týmto sankciám, ale je faktom, že v tejto chvíli sa ocitli vo veľmi ťažkej situácii. Preto sa aj otázka sankcií proti Bielorusku, vrátane zaradenia Lukašenka na sankčný zoznam, dostala na rokovací program premiérov a prezidentov členských krajín Únie.

(spravodajca TASR Jaromír Novak)