Brusel 6. marca (TASR) - Vedúci predstavitelia Európskej únie sa dnes stretli v Bruseli na mimoriadnom summite, na ktorom budú hľadať spôsob, ako čo najúčinnejšie reagovať na postupné ruské obsadzovanie Krymského polostrova patriaceho Ukrajine.

Ministri zahraničných vecí EÚ sa v pondelok dohodli na možných "cielených opatreniach" proti Rusku, ak Moskva nezvráti svoj tlak na Ukrajinu a nevráti svoje ozbrojené sily do kasární.

Summit EÚ sa koná na pozadí medzinárodného diplomatického tlaku, keď Spojené štáty, Británia, Francúzsko a Nemecko sa snažia prinútiť Rusko, aby sa zapojilo do rozhovorov o deeskalácii napätia a zmiernení krízy na Ukrajine, a zároveň prijať opatrenia na prevenciu pred vypuknutím násilia.

Lídri EÚ sa dnes môžu zhodnúť na zozname krokov proti Rusku - na obmedzených sankciách, pretože vládne nezhoda medzi 28 členskými štátmi pre prijatie tvrdších ekonomických sankcií.

Podľa zdrojov z diplomatického prostredia EÚ je návrh opatrení, ku ktorému sa premiéri a prezidenti budú vyjadrovať, ešte miernejší, než boli stanoviská ministrov zahraničných vecí. V návrhu sa uvádza, že "EÚ je pripravená brániť mier za použitia akýchkoľvek dostupných prostriedkov."

Nemecká kancelárka Angela Merkelová po príchode do Bruselu naznačila, že sankcie proti ruským predstaviteľom nie sú vylúčené: všetko bude záležať aj podľa posledného vývoja udalostí na Kryme. Na prijatie akéhokoľvek druhu sankcií je však potrebná jednohlasná zhoda všetkých členských štátov.

Za možné reštrikcie proti Moskve možno považovať pozastavenie rokovaní o spolupráci v oblasti víz. O liberalizácii režimu víz Moskva rokuje s Bruselom od roku 2007. Sankcie by sa mohli dotknúť aj pozastavenia rokovaní o nových investíciách v oblasti výskumu.

Za tvrdšie opatrenia zo strany EÚ sa považuje zbrojné embargo. Rusko síce produkuje väčšinu svojej výzbroje, avšak z EÚ dováža niektoré stroje a zariadenia dôležité pre zbrojný priemysel.

Diplomati EÚ naznačili aj možnosť zákazu alebo obmedzenia víz pre najvyšších ruských predstaviteľov, čo sa však považuje za málo pravdepodobné.

Podobne nepravdepodobné je zatiaľ aj zmrazovanie aktív v zahraničí, patriacich ruským predstaviteľom a oligarchom blízkym prezidentovi Vladimirovi Putinovi - tak ako to EÚ urobila v prípade 18 ukrajinských predstaviteľov zosadenej kyjevskej vlády.

Voči tomuto kroku najviac protestuje Británia, na území ktorej mnoho Rusov zveľaďuje svoj finančný majetok a vlastní nehnuteľnosti.

Oveľa reálnejšie je zrušenie účasti európskych predstaviteľov (Británia, Francúzsko, Nemecko a Taliansko) na summite skupiny G8, ktoré je naplánované v júni v Soči. Krajiny G7 (sedem najvyspelejších krajín sveta, kde okrem štyroch krajín EÚ patria aj USA, Kanada a Japonsko) už v tomto kontexte pozastavili prípravy na rokovania o summite, hoci svoju účasť zatiaľ celkom nezrušili.

Za najúčinnejšie reštrikcie možno označiť obchodné obmedzenia EÚ s Ruskom, avšak únia má už teraz niekoľko nepríjemných obchodných sporov s Ruskou federáciou na pôde Svetovej obchodnej organizácie (WTO) a lídri EÚ sa v prípade obchodných sankcií obávajú protiopatrení v podobe nových colných taríf alebo ďalších prekážok, ktoré by oslabili bilaterálny obchod.

EÚ nezabúda, že okolo 25 percent dovozu energie je práve z Ruska a sedem percent vývozov EÚ smeruje na územie Ruskej federácie. Na druhej strane až 45 percent ruských vývozov putuje do priestoru EÚ.